6.časť  Záverečné hodnotenie

1. Úvod

V našom seriáli sme sa detailne zaoberali obnovou panelového bytového domu, počínajúc hodnotením jeho fyzického stavu, cez návrh úsporných opatrení, ekonomické posúdenie, energetickú certifikáciu až po posúdenie fyzického stavu a kvality vnútorného prostredia v bytoch tak, ako ju vnímajú samotní obyvatelia. Tento posledný diel by mal zhrnúť podstatné momenty tejto rozsiahlej štúdie a s odstupom zhodnotiť, aký je perspektívny prínos tejto obnovy.

2. Energetický audit bytového domu

Budova bola postavená približne pred 30 rokmi. Jedná sa o panelový dom, na ktorom už boli vykonané určité čiastkové opatrenia, avšak väčšina stavebných konštrukcií vrátane strechy a obvodového plášťa nevyhovuje súčasným tepelnotechnickým požiadavkám. Budova sa skladá z obytnej časti, polyfunkčnej časti situovanej na 1. nadzemnom podlaží a podzemného podlažia, pričom predmetom štúdie bola najmä obytná časť. Teplo je dodávané z centralizovaného zdroja, potrubia vykurovania a teplej vody vstupujú do objektu v podzemnom podlaží, ďalej sú vedené v inštalačnom medzistrope, odkiaľ vedú stúpacie potrubia do obytnej časti. Potrubia sú tepelne izolované, pričom izolácia je v pomerne dobrom stave, hoci na niektorých miestach poškodená či odstránená. Vykurovacia sústava bola hydraulicky vyregulovaná, v bytoch sú inštalované termostatické ventily s automatickou reguláciou.

Obr. 1 Pohľad na prednú (SV) stranu riešeného objektu

Obr. 2 Pohľad na zadnú (JZ) stranu riešeného objektu

3. Energeticky úsporné opatrenia

Na základe obhliadky bolo navrhnutých niekoľko úsporných opatrení. Pre tieto opatrenia bol vypočítaný energeticky úsporný potenciál. Výsledky sú zhrnuté v tabuľke 1. Ako vidieť z tabuľky, realizáciou opatrení je možné ušetriť viac než 40 percent energie pre obytnú časť, pričom najviac energie sa ušetrí zlepšením tepelnej izolácie fasády. Hoci sústava bola hydraulicky vyregulovaná, aby opatrenia boli efektívne, je potrebné ju vzhľadom na obnovu znova vyregulovať.

Tab. 1 ENCON opatrenia a možnosť úspor pre bytový dom

4. Technicko-ekonomické posúdenie

Žiadny vlastník budovy nebude mať záujem o investovanie do energeticky úsporných opatrení bez toho, aby sa mu investície vrátili. Preto boli nadväzne na výpočet energetických úspor vypočítané ekonomické ukazovatele.

Najvyšší NPVQ indikuje najziskovejší projekt. Ako ekonomicky najvýhodnejšia sa z tohto pohľadu javí izolácia stropu inštalačného medzistropu. Nadväzne bol vypočítaný finančný tok pre dve varianty – financovanie len s pomocou komerčnej banky a financovanie s pomocou Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Hlavná výhoda druhého variantu spočíva v kratšom čase návratnosti a v omnoho prijateľnejšej výške splátok, ktoré sú oproti prvému variantu v priemere približne polovičné a taktiež v nižšom objeme potrebných vlastných zdrojov.

Pri výpočte bola použitá reálna úroková miera 1,45 %.

Tab. 2 Ekonomické hodnotenie úsporných opatrení

5. Energetický certifikát

Okrem toho bola budova zatriedená do energetickej triedy. Merná potreba energie na vykurovanie bola vyčíslená na 100,1 kWh/(m2.rok), to znamená, že budova sa nachádza na rozhraní energetických kategórií  D a E. Potreba energie na prípravu teplej vody bola vyčíslená na 34,9 kWh/(m2.rok) čo radí budovu z hľadiska potreby energie na prípravu teplej vody do kategórie C. Podľa celkovej dodanej energie budova spadá do kategórie D. Môžeme povedať, že na zatriedenie systému vykurovania majú výrazný vplyv už uskutočnené energeticky úsporné opatrenia, ako je výmena približne troch štvrtín okien samotnými vlastníkmi bytov či vyregulovanie vykurovacej sústavy. Výpočty naznačujú, že energetická hospodárnosť vykurovania by sa po uskutočnení opatrení zlepšila približne o jednu energetickú triedu - z rozhrania tried D a E na rozhranie tried C a D a podľa celkovej dodanej energie by sa budova posunula z kategórie D do kategórie C.

Obr. 3 Výskyt plesní a viditeľných škár u stavebných konštrukcií

Obr. 4 Výskyt tepelnej nepohody v bytoch

6. Hodnotenie vnútorného prostredia

Časť štúdie bola zameraná na posúdenie stavu vnútorného prostredia, to znamená na pocit celkovej tepelnej pohody obyvateľov, prípadný výskyt lokálnej tepelnej nepohody vplyvom studených podláh, či prieniku chladu cez otvorové konštrukcie a na možné príčiny prípadnej nespokojnosti ľudí s ich prostredím v bytoch. Taktiež sa venuje posúdeniu z hľadiska fyzického stavu stavebných konštrukcií. Na zistenie subjektívnych názorov a pocitov ľudí bol vytvorený dotazník. Niektoré výsledky je možné vidieť na obrázkoch 3 a 4. Zistené boli najmä problémy s viditeľnými škárami, ale i s mokrými stropmi. Niektoré byty uvádzali aj výskyt plesní. Obyvatelia vo veľkej miere využívajú možnosť nastavenia vnútornej teploty, čo na jednej strane zlepšuje ich tepelný pocit, na druhej strane to však prispieva k zvýšenej potrebe energie na vykurovanie. Bola zistená výrazná súvislosť medzi typom otvorových konštrukcií a chladom od okien, ako problém sa javí chlad od podlahy v bytoch nad nevykurovaným polyfunkčným podlažím. Výsledky ďalej naznačujú potrebu rekonštrukcie strechy a výrazný je pocit prievanu v bytoch.

7. Záver

Hoci na riešenom objekte už boli uskutočnené niektoré úsporné opatrenia, štúdia potvrdila možnosti ďalších, výrazných energetických úspor. Tieto opatrenia do značnej miery ovplyvnia fyzický stav a vzhľad budovy, spotrebu energie a kvalitu bývania jej obyvateľov, zároveň sú však aj finančne veľmi náročné. Ich financovanie je možné s finančnou podporou, pričom výrazným pozitívom je možnosť čerpania pôžičky od ŠFRB na zateplenie, ktoré tvorí najvýraznejšiu časť finančného balíka. Z výsledkov však vyplýva aj ďalšia významná skutočnosť, a to, že finančné úspory nemusia byť jedinou motiváciou pre renováciu. Z dotazníka vyplynulo, že navrhované opatrenia môžu výraznou mierou prispieť k zlepšeniu tepelného prostredia v bytoch, ale aj to, že fyzický stav budovy nie je dobrý. Vzhľadom na tieto skutočnosti môžeme konštatovať, že ak má budova naďalej slúžiť svojmu účelu, potom rekonštrukcia budovy a revitalizácia jej technických zariadení je len otázkou času. Popri tom je realizácia energeticky úsporných opatrení logickým krokom, pretože niet pochýb, že najefektívnejším riešením z pohľadu ceny i kvality bývania je komplexná obnova, teda taká, ktorá súčasne rieši všetky problémy nielen krátkodobo, ale s výhľadom do budúcnosti.

Literatúra

1. Chmúrny, I.: Tepelná ochrana budov. Bratislava: JAGA, 2003.

2. Chmúrny, I.: Energetická certifikácia budov v zmysle zákona č. 555/2007 Z. z. In: Komplexná obnova bytového

fondu, Vydavateľstvo STU, Bratislava, 2007.

3. Dahlsveen, T. - Petráš, D.: Energetický audit budov. Bratislava: JAGA, 2005.

4. Krajčík, M.: Posúdenie vnútorného prostredia a energetická certifikácia bytového domu. Bratislava: Stavebná fakulta STU v Bratislave, 2008.

5. STN 73 0540 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov.

6. STN EN ISO 13790 Tepelnotechnické vlastnosti budov. Výpočet potreby energie na vykurovanie a chladenie.

7. Deríková, M. Možnosti financovania obnovy bytových domov. www.asb.sk

8. STN EN 15251 Vstupné údaje o vnútornom prostredí budov na navrhovanie a hodnotenie energetickej hospodárnosti budov - kvalita vzduchu, tepelný stav prostredia, osvetlenie a akustika.

Ing. Michal Krajčík, Prof. Ing. Dušan Petráš, PhD., SvF STU Bratislava