POVINNOSTI VLASTNÍKOV BYTOV PRI ZABEZPEČOVANÍ TEPELNEJ OCHRANY BUDOV A ENERGETICKEJ HOSPODÁRNOSTI BUDOV

Proces navrhovania a zhotovovania stavieb je ovplyvňovaný viacerými právnymi a technickými predpismi, z ktorých mnohé nemajú dopad iba na samotný proces schvaľovania stavieb, ale aj na technické riešenie, projektovanie, financovanie a odovzdávanie hotového diela. V poslednom období spôsob výstavby najviac ovplyvnili nové požiadavky na energetickú hospodárnosť budov (EHB). Uvedený proces sa riadi zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, ktorý je účinný od 1.1.2013 v znení zákona č. 300/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

 

Nadväzne na zmenu zákona nadobudla účinnosť aj vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. Touto vyhláškou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novelou zákona o EHB a vydaním novej vyhlášky sa neovplyvnila platnosť vydaných energetických certifikátov. Energetické certifikáty vydané do 31. decembra 2012 platia do uplynutia platnosti, ktorá je v nich uvedená.

 

Povinnosťou vlastníka je zabezpečiť projektovú dokumentáciu na stavebné povolenie v prípade výstavby novej budovy a významnej obnovy existujúcej budovy. Súčasťou projektovej dokumentácie je aj projektové energetické hodnotenie podľa zákona o EHB. Projektové energetické hodnotenie obsahuje aj tepelnotechnický posudok spracovaný na preukázanie splnenia funkčných požiadaviek podľa STN 73 0540-2: 2012 Tepelná ochrana budov; Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov; Časť 2: Funkčné požiadavky. Vlastník budovy (stavebník) má povinnosť zabezpečiť projektovú dokumentáciu na hydraulické vyváženie a meranie a reguláciu vykurovacieho systému budovy.

 

Pri novej výstavbe a významnej obnove existujúcej budovy je projektant povinný splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy určené technickými normami zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby uviesť v technickej správe projektovej dokumentácie. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy. Projektové energetické hodnotenie sa uskutočňuje vo fáze navrhovania a projektovania novej budovy alebo významnej budovy (bez ohľadu na spôsob povoľovania stavby – stavebné povolenie alebo ohlásenie).

 

Povinnosť obstarať energetický certifikát má vlastník budovy. Povinnosti, ktoré má podľa zákona vlastník budovy, vzťahujú sa aj na správcu budovy, na spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a na bytové družstvo. Povinnosť zabezpečiť energetický certifikát sa vzťahuje na vlastníka novej budovy a významne obnovenej existujúcej budovy po ich dokončení bez ohľadu na spôsob povoľovania stavieb. Povinnosťou vlastníka je poskytnúť požadovanú súčinnosť s odborne spôsobilou osobou pri získavaní potrebných údajov.

Energetický certifikát sa spracováva na základe normalizovaného energetického hodnotenia výpočtom na základe zistení z projektovej dokumentácie stavby, meraní a zistení na vyhotovenej stavbe a informácií poskytnutých vlastníkom (stavebníkom, resp. správcom).

 

Podľa novely zákona o EHB sa spresňuje významná obnova ako stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou otvorových konštrukcií. To znamená, že ak napr. plocha otvorových konštrukcií bytového domu, ktoré sa vymenili, tvorí 25 % obalovej plochy budovy, má vlastník povinnosť zabezpečiť energetický certifikát. Pokiaľ sa významná obnova existujúcej budovy neuskutoční jednorazovou stavebnou úpravou, ale postupnými čiastkovými úpravami, má vlastník povinnosť zabezpečiť nový certifikát, pokiaľ ďalšia obnovená plocha (napr. zateplená plocha obvodového plášťa alebo strechy) má výmeru viac ako 25 % obalovej plochy.

 

Ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie budovy vykonať energetickú certifikáciu aj jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy. Energetickú certifikáciu bytu možno vykonať aj na základe hodnotenia iného podobného bytu v tej istej budove, ktorého energetická certifikácia už bola vykonaná. Do 31. decembra 2015 sa povinnosť zabezpečiť energetický certifikát nevzťahuje na prenájom bytov a samostatných častí budov.

 

Zo zákona však vyplýva, že pre všetky budovy, ktoré boli postavené a významne obnovené, predané alebo prenajímané po 1. januári 2008, vlastník mal povinnosť zabezpečiť energetický certifikát. V prípade, že takéto budovy budú predmetom predaja, má vlastník povinnosť odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi. V prípade prenájmu budovy má vlastník povinnosť odovzdať osvedčenú kópiu energetického certifikátu nájomcovi. Energetický certifikát má platnosť najviac 10 rokov.

 

Vlastník bytovej budovy, na ktorú sa vzťahuje povinná certifikácia, je povinný mať energetický certifikát ku dňu začatia kolaudačného konania, ak ide o novú budovu alebo o existujúcu budovu po významnej obnove. Vlastník má však zo zákona vyplývajúcu povinnosť zabezpečiť energetický certifikát vždy, keď sa jedná o ukončenie významnej obnovy existujúcej budovy.

Vlastník má povinnosť zabezpečiť nový energetický certifikát do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti energetického certifikátu z dôvodu vykonania stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť a má povinnosť zabezpečiť energetický certifikát ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji alebo o nájme budovy alebo jej samostatnej časti. Vlastník má povinnosť v čase, ktorý určuje zákon ako súčasť ponuky na predaj alebo prenájom budovy alebo jej samostatnej časti v reklame v komerčnom médiu uviesť aj ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu (uviesť energetickú triedu, do ktorej bola budova alebo jej samostatná časť zatriedená).

 

Povinnosť vystaviť energetický štítok na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste, sa nevzťahuje na vlastníka bytového alebo rodinného domu. Zákon nezakazuje vystaviť energetický štítok ako informáciu o energetickej hospodárnosti budovy pre všetkých vlastníkov alebo nájomcov (užívateľov) bytov v bytovom dome.

 

Osvedčením o vykonanej energetickej certifikácii je energetický certifikát. Má osem strán, pre bytovú budovu sa využíva (vypĺňa) šesť strán. Energetický certifikát je nielen informáciou, ale aj potvrdením kvality zhotoveného diela. Je hodnotením energetickej hospodárnosti budovy, teda potvrdením potreby energie ovplyvnenej stavebnými konštrukciami a technickými systémami. Energetickú certifikáciu vykonáva odborne spôsobilá osoba na základe prehliadky skutočne zhotovenej budovy. V prípade bytovej budovy sa na spracovaní energetického certifikátu podieľa odborne spôsobilá osoba pre tepelnú ochranu budov a pre vykurovanie a prípravu teplej vody.

 

Vlastník budovy je na základe zatriedenia do triedy energetickej hospodárnosti A až G informovaný o dosiahnutej kvalite jednotlivých technických systémov a prípadnej potrebe ich zlepšenia. Súčasne je potvrdením splnenia minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy, teda maximálnej potreby energie v budove v zhode s určenou škálou energetických tried. Na základe normalizovaného energetického hodnotenia určená energetická trieda pre potrebu energie v budove je vyznačená v prvom stĺpci zobrazovania. V druhom stĺpci zobrazovania sa vyznačuje dosiahnutá energetická trieda A0 až G pre globálny ukazovateľ, ktorým je primárna energia (pozri 1. stranu energetického certifikátu). Zavedenie primárnej energie ako globálneho ukazovateľa je novou požiadavkou preukázania energetickej hospodárnosti v porovnaní s požiadavkami právnych predpisov platných do konca roka 2012.

 

  certif.jpg

Vzor prvej strany energetického certifikátu podľa vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z.z.

 

Významný vplyv na potrebu energie na vykurovanie a tým aj na celkovú potrebu energie budovy má potreba tepla na vykurovanie. Potreba tepla na vykurovanie závisí na efektívnosti a kvalite tepelnej ochrany budov. Od 1. januára 2013 platí nová tepelnotechnická norma STN 73 0540-2: 2012. Táto vymedzuje požiadavky na energeticky úsporné budovy (maximálne dovolené hodnoty), nízkoenergetické budovy (normalizované požiadavky od 1. januára 2013), ultranízkoenergetické budovy (odporúčané hodnoty platné ako normalizované od 1.1.2016) a budovy s takmer nulovou potrebou energie (cieľové odporúčané hodnoty platné ako normalizované od 1.1.2021).

 

Škála energetických tried je stanovená osobitne pre jednotlivé miesta spotreby energie, potrebu energie v budove a primárnu energiu podľa kategórií budov. Minimálnou požiadavkou na energetickú hospodárnosť budov je horná hranica energetickej triedy B pre globálny ukazovateľ. Minimálnou požiadavkou na energetickú hospodárnosť nových budov postavených po 31. decembri 2015 je horná hranica energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ. Pre nové budovy vo vlastníctve orgánov verejnej správy postavené po 31. decembri 2018 a pre všetky ostatné nové budovy postavené po 31. decembri 2020 je minimálnou požiadavkou pre globálny ukazovateľ horná hranica energetickej triedy A0. Pri významnej obnove budovy sa musia požiadavky na minimálnu energetickú hospodárnosť splniť, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Pre bytové a rodinné domy uvádza tabuľka minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov.

 

Tab. 1  Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov v kWh/(m2.a)

poziadavky_tab.jpg 

 

Povinnosťou odborne spôsobilej osoby je spracovať energetický certifikát na základe prehliadky ukončenej resp. existujúcej budovy. Spracovať výpočty s využitím technických noriem súvisiacich so smernicou o energetickej hospodárnosti. Energetický certifikát má obsahovať aj opis nedostatkov v technických a energetických charakteristikách budovy, v jej technickom systéme a v energetickom vybavení. Má obsahovať aj odporúčania na nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy alebo samostatnej časti, ak je dôvod na takéto zlepšenie v porovnaní s platnými požiadavkami na energetickú hospodárnosť budovy. Prílohou energetického certifikátu je správa obsahujúca vstupné údaje, údaje o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technických systémov, čiastkové a konečné výsledky výpočtu. Údaje, ktoré je potrebné uvádzať do tabuliek sú podkladom na vykonávanie kontroly energetických certifikátov, ktorá sa zavádza zákonom č. 300/2012 Z. z.

 

Energetickým certifikátom sa potvrdzuje, či projektant a zhotoviteľ splnili svoje povinnosti zabezpečujúce dosiahnutie požadovaných vlastností stavebných konštrukcií, technických zariadení a budovy ako celku. Energetická certifikácia a osvedčenie, ktorým je energetický certifikát, majú pre vlastníka zmysel iba vtedy, ak sú vykonané pre skutočne zhotovenú budovu. Celý proces má zmysel, ak všetky zákonom a vyhláškou dotknuté osoby spĺňajú povinnosti v rozsahu a kvalite, ktoré vyplývajú z vyššie uvádzaných právnych a technických predpisov. Aj nízka cena uhradená za nesprávne spracovaný energetický certifikát predstavuje vyhodené finančné prostriedky naozaj iba za „zdrap papiera“. Nevylučuje sa pritom možnosť potreby opakovania energetickej certifikácie, ktorá vyplynie z kontroly energetických certifikátov podľa zákona.

 

prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.
Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o.