KONTROLY KOTOLNÍ, PREVÁDZKA A SERVIS

Pred uvedením do prevádzky sa kotolňa a kotlové zariadenie kontroluje či je vyhotovené podľa projektu kotolne a či sa dodržalo odborné stanovisko oprávnenej právnickej osoby ku projektovej dokumentácii. Nasledovne sa kontroluje vybavenie funkčnými bezpečnostnými a signalizačnými zariadeniami. Keď sa zistí bezpečná prevádzka kotolne odbornou kontrolou, vykoná sa skúška tesnosti, dilatačnej skúšky a vykurovacej skúšky.

Terminológia

a)   teplovodný kotol je zariadenie, v ktorom sa voda ohrieva na najvyššiu výstupnú teplotu 110°C spaľovaním pevného, kvapalného alebo plynného paliva alebo v ktorom sa na ohrev používa elektrická energia,

b)   parný kotol je zariadenie, v ktorom sa vyrába para s menovitým tlakom do 0,05 MPa vrátane spaľovaním pevného, kvapalného alebo plynného paliva alebo v ktorom sa na ohrev používa elektrická energia,

c)   kvapalinový kotol je zariadenie, ktorého trvalá kvapalinová náplň je iná ako voda a je vzduchotesne uzatvorená v kotlovom telese,

d)   menovitý tepelný výkon kotla je množstvo tepla, ktoré kotol za jednotku času trvalo odovzdáva pracovnej látke pri predpísaných podmienkach v ustálenom stave a pri použití paliva predpísaného výrobcom,

e)   ťah kotla je rozdiel medzi statickým tlakom v mieste vstupu vzduchu na spaľovanie do kotla a statickým tlakom v mieste odvodu spalín z kotla,

f)    občasná obsluha kotla je spôsob obsluhy kotla určeného na automatickú prevádzku v lehotách podľa návodu na bezpečné používanie, údržbu a opravu kotlového zariadenia (ďalej len „návod na používanie“) a miestneho prevádzkového poriadku kotolne (ďalej len „prevádzkový poriadok“),

g)   trvalá obsluha kotla je spôsob obsluhy kotla, pri ktorom sa kurič môže len krátkodobo vzdialiť od kotla najďalej tak, aby vnímala signál signalizačného zariadenia a zabezpečila bezpečnú prevádzku kotolne,

h)   kotlové zariadenie je technické zariadenie na výrobu pary alebo teplej vody, alebo na ohrev kvapaliny, ktoré pozostáva z jedného kotla, alebo viacerých kotlov a technického zariadenia potrebného na prevádzku kotla, alebo súvisiaceho s prevádzkou kotla, najmä zabezpečovacieho a signalizačného zariadenia kotla a zabezpečovacieho a signalizačného zariadenia súvisiaceho s prevádzkou kotla,

i)    rekonštrukcia kotla je činnosť na zabezpečenie funkčného a bezpečného stavu zhotoveného kotla obnovou, modernizáciou alebo prestavbou, pri ktorej sa menia pôvodné parametre kotla,

j)    prevádzkovateľ je zamestnávateľ alebo iná osoba podľa zákona, ktorí zodpovedajú za stav a prevádzku kotolne,

k)   kurič je fyzická osoba určená na obsluhu kotlového zariadenia.

 

Odborná kontrola kotolne

Odborná kontrola zisťuje stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v kotolni, čo predstavuje funkčnosť zabezpečovacieho a signalizačného zariadenia, čerpadiel, nádrží, zariadenia na úpravu vody, zauhľovacieho zariadenia, odpopolňovacieho zariadenia, vetrania, osvetlenia a vedenie dokladov potrebných na prevádzku. Pri hodnotení sa berie do úvahy aj výsledok odbornej kontroly kotolne, kde sa uvádzajú písomné záznamy o vykonaní odbornej prehliadky a odbornej skúšky technického zariadenia tlakového, zdvíhacieho, elektrického a plynového a z ďalších podkladov, ktoré preukazujú bezpečný stav a bezpečné používanie kotlového zariadenia.

 

Vykonávanie odbornej kontroly

a)   pred uvedením kotolne do prevádzky,

b)   po každej generálnej oprave a rekonštrukcii kotla,

c)   pri zmene druhu paliva,

d)   po jednom roku prevádzky kotolne,

e)   pri sezónnej prevádzke pred začiatkom každej sezóny,

f)    pred začatím prevádzky, ak jej používanie bolo zakázané príslušným orgánom štátnej správy v oblasti inšpekcie práce alebo príslušným orgánom dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

 

Servisná kontrola kotolne

K zabezpečeniu bezporuchovej prevádzky, zachovaniu účinnosti plynového zariadenia, neskracovaniu jeho životnosti a najmä i k naplneniu zákona č. 656/2004 Zb. (Zákon o energetike...) sa doporučuje prevádzať pravidelné prehliadky plynového zariadenia i po záručnej dobe. Servisná prehliadka plynového spotrebiča po vykurovacom období predstavuje niekoľko úkonov, ktoré zabraňujú poruchám a predchádzajú prípadnej zvýšenej spotrebe paliva, či identifikujú únik plynu. Takáto prehliadka sa doporučuje jeden krát ročne. Bežná servisná kontrola začína zhodnotením stavu vykurovacieho zariadenia, alebo plynového spotrebiča, vyčistenie spaľovacieho priestoru a vnútro kotlového telesa. Nastaví sa expanzná nádoba. Vyčistí sa filter, horák, vymeník, lopatky spalinových, alebo kondenzačných ventilátorov, očistenie elektród. V prípade kotla staršieho ako 2 roky sa vypustí vykurovacia voda. Kontroluje sa tlak na tryskách, nastavenie rozpätia tlaku, kontroluje sa funkčnosť bezpečnostných systémov, kontroluje sa tesnosť plynových spojov. Prístroje, ktoré potrebujeme je napríklad analyzátor CO2 na kontrolu spalín (hlavne v kondenzačných kotloch), detektor úniku plynu a detektor úniku spalín CO. Na konci sa vždy vykoná zápis z kontroly s parametrami nastavenými na zdroji.

 

Závesné kotly

a)   Demontovať plynový horák, zbaviť ho všetkých nečistôt, previesť vizuálnu kontrolu štrbín horáku, očistiť trysky, ďalej očistiť elektródy a primárny výmenník (spaliny-voda). Celú spaľovaciu komoru vyčistiť vysaním prachu. Pred uzavretím spaľovacej komory nastaviť vzdialenosť elektród. Skontrolovať, či nie je poškodená izolácia vysokonapäťových vodičov (k elektródam).

b)   Previesť nastavenie expanznej nádoby.

c)   Vyčistiť a skontrolovať funkciu automatického odvzdušňovacieho ventilu a poistného ventilu.

d)   Vyčistiť ventilátor, v prípade nánosu nečistôt vyprať obehové kolo v saponátovom kúpeli, skontrolovať tesnosť manostatových hadičiek, zbaviť ich kondenzátu alebo usadenín z neho a skontrolovať nastavenie manostatu.

e)   U kotlov s plamienkom vyčistiť a nastaviť hlavný horák.

f)    Pri kotloch s ohrevom teplej vody, previesť odvápnenie (preplach) sekundárneho výmenníka (voda-voda). Demontovať trojcestný ventil na diely a previesť vyčistenie všetkých vnútorných častí. Vyčistiť vstupné sito teplej vody. Skontrolovať stav anódy (výmena anódy nie je záručná oprava).

g)   Preveriť správny odťah spalín.

h)   Kontrola tesnosti všetkých šrubovaných a zváraných spojov na vnútornom potrubí, najmä sa kontroluje tesnosť vedenia plynu.

i)    Vybrať plynový ventil a vysať nečistoty zo sitka na vstupnej časti, previesť nastavenie výkonu kotla, skontrolovať činnosť a funkcie zapaľovania, zhášania celého zariadenia a ovládacích a bezpečnostných prvkov.

j)    Previesť orientačnú kontrolu elektroinštalácie (napr. či nie je poškodená izolácia, či niekde nevisia voľné vodiče atď.) zvlášť všetkých spojov ochranného vodiča.

k)   Demontovať primárny výmenník (spaliny-voda), lamely premyť tlakovou vodou a ponorením lamiel do saponátového roztoku, previesť očistenie. Vnútornú časť výmenníka prečistiť tlakovou vodou (proti smeru obehu vykurovacej vody). V prípade silného znečistenia vnútornej časti výmenníku (krusty) sa doporučuje chemické čistenie odvápňovacím prostriedkom, po použití sa musí urobiť neutralizácia.

l)    Demontovať motorové časti obehového čerpadla, očistiť obežné kolo a trecie plochy statora a rotora.

 

Stacionárne kotly

a)   Demontovať horák, vyfúkať vzduchom tlakovo nečistoty z trubíc horáka, previesť vizuálnu kontrolu štrbín horáku. Očistiť trysky.

b)   Vyčistiť elektródy a nastaviť ich. Kontrola izolácie vysokonapäťových vodičov k elektródam.

c)   U kotlov s plamienkom vyčistiť a nastaviť hlavný horák.

d)   Skontrolovať priechodnosť liatinového kotlového výmenníka.

e)   Overiť správny odťah spalín.

f)    Vybrať plynový ventil a vysať nečistoty zo sitka na vstupnej časti, previesť nastavenie výkonu kotla, skontrolovať činnosť a funkcie zapaľovania, zhášania celého zariadenia a ovládacích a bezpečnostných prvkov.

g)   Previesť orientačnú kontrolu elektroinštalácie (napr. či nie je poškodená izolácia, či niekde nevisia voľné vodiče atď.) zvlášť všetkých spojov ochranného vodiča.

h)   Kontrola anódy (výmena anódy nie je záručná oprava) a vnútornej časti zásobníka + kontrola poistného ventilu teplej vody.

i)    Kontrola a doplnenie tlaku v expanznej nádobe.

j)    Vyčistenie spaľovacieho priestoru, hlavne pri kondenzačných kotloch, vyčistenie výmenníka, zápachovej uzávierky, previesť zavodnenie a skontrolovať tesnosť a plynulosť odvodu kondenzátu.

k)   Kontrola a nastavenie CO2.

 

Kotly s tlakovými horákmi

a)   Vyčistenie tlakového priestoru kotlového telesa a kontrola jeho priechodnosti.

b)   Kontrola komínového ťahu.

c)   Nastavenie horáka na parametre uvádzané výrobcom.

d)   Previesť orientačnú kontrolu elektroinštalácie, najmä spojov ochranného vodiča.

e)   Kontrola funkcií bezpečnostných prvkov.

 

Elektrokotly

a)   Vykonať orientačnú kontrolu elektroinštalácie, dotiahnuť silové vodiče (vykurovacie špirály, stykače, svorkovnice) a skontrolovať plošné spoje na nožoch relé.

b)   Vykonať demontáž motorovej časti obehového čerpadla, vyčistiť trecie plochy statora a rotora, vyčistiť odvzdušňovací ventil.

c)   Skontrolovať tesnosť spojov na potrubiach vykurovacej vody a telesách.

d)   Skontrolovať a prípadne doplniť tlak v expanznej nádobe.

e)   Kontrola funkcie havarijného termostatu.

 

Peletové kotly

a)   Servis sa odporúča vykonať raz ročne, a to po vykurovacej sezóne alebo na jej začiatku.

b)   Kontrola pozostáva z kontroly softvéru, mechanických častí, ako sú podávače, ventilátor a podobne, kontroluje sa a čistí horák, turbulátory spalín a celá spalinová časť.

c)   Ak je kotol správne nainštalovaný a používa sa správne palivo, tak dochádza k minimálnym poruchám. Občas je pre nesprávne palivo poškodený horák.

 

Prevádzkovateľ kotolne zabezpečuje odbornú kontrolu kotolne. Vykonáva ju revízny technik vyhradených technických zariadení tlakových s príslušným rozsahom osvedčenia. Výsledok odbornej kontroly obsahuje názov a sídlo prevádzkovateľa a meno, priezvisko a číslo osvedčenia revízneho technika, ktorý vykonal odbornú kontrolu kotolne. Zápisnica bude obsahovať zistený stav kotolne z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Dôležité sú najmä závery odbornej kontroly, ktoré poukazujú na rozpor s právnymi predpismi a ostatnými predpismi z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zápisnicu treba uschovať najmenej na päť rokov od vykonania poslednej odbornej kontroly kotolne u prevádzkovateľa.

 

Vykurovacia skúška kotolne

Vykurovacia skúška trvá najmenej 72 hodín, pričom sa dodržujú projektované prevádzkové podmienky. Vykurovacia skúška je úspešná, ak sa počas prevádzky kotolne nevyskytli nedostatky. O výsledku vykurovacej skúšky sa vyhotoví písomný záznam.

Pred uvedením kotolne do prevádzky, po generálnej oprave alebo rekonštrukcii kotla sa preverí úplnosť a platnosť dokladov potrebných na prevádzku. Ak sa nezistia nedostatky, doklady sa zviažu do revíznej knihy, v ktorej sa uvedie meno, priezvisko, číslo osvedčenia a podpis revízneho technika technických zariadení tlakových, ktorý preveril úplnosť a platnosť dokladov podľa prvej vety. Revíznu knihu prevádzkovateľ uchováva pre potreby prevádzky kotolne.

 

BEZPEČNOSTNÉ POŽIADAVKY

Vetranie kotolne

Zásadnou požiadavkou na priestory kotolní a pridružené prevádzky je vetranie. Do miestností, kde sa nachádzajú kotle musí byť zabezpečený prísun a odvod vzduchu. Prísun vzduchu musí byť realizovaný neuzatvárateľným otvorom pri podlahe, jeho odvod minimálne jedným otvorom v čo najvyššej výške nad podlahou, aby sa škodliviny vznikajúce pri spaľovaní nehromadili v priestore.

 

Pri nútenom vetraní priestorov kotolní v ktorých sú umiestnené kotly s prirodzeným ťahom, nesmie byť použitý podtlakový systém vetrania. Veľkosť otvorov na prívod a odvod vzduchu musí určiť projektant, aby proces horenia a odvodu spalín nebol negatívne ovplyvňovaný touto zásadnou požiadavkou.

 

Stechiometrické množstvo vzduchu spotrebovaného pri horení (pri 0 °C a tlaku 101 325 Pa) je udávané podľa rovníc horenia a pri skutočnom spaľovaní je nedostatočné, preto sa tieto hodnoty prekračujú 1,1 – 1,8 násobne.

 

Približné stechiometrické hodnoty pre:

  • drevo  – 6 m3/kgd
  • uhlie    – 9 m3/kgu
  • koks    – 8,62 m3/kgk
  • zemný plyn    – 9,5 m3/m3
  • propán            – 28,8 m3/m3
  • bioplyn           – 5,9 m3/m3

 

Do kotolne sa musí privádzať dostatočné množstvo vzduchu na spaľovanie a vetranie privádzané jedným alebo viacerými otvormi na prívod vzduchu, vyústené pri podlahe kotolne a trvalo otvorené. Vetranie môže byť prirodzené, alebo nútené.

 

Prirodzené vetranie kotolne – s podlahou kotolne pod úrovňou okolitého terénu a s kotlom vykurovaným plynným palivom musí byť zabezpečené najmenej jedným trvalo otvoreným otvorom na prívod čerstvého množstva vzduchu, pričom otvor je umiestnený pri podlahe kotolne. Odvod znehodnoteného vzduchu z kotolne musí byť pomocou aspoň jedného trvalo otvoreného otvoru pri strope kotolne na protiľahlej stene k otvoru na prívod vzduchu. Odvod vzduchu je možné zabezpečiť odvodným potrubím s výstupom do exteriéru tak, aby sa zabezpečilo dostatočné prirodzené prúdenie vzduchu.

 

Ak sú v kotolni inštalované kotly s prirodzeným ťahom, pričom kotolňa má nútené vetranie, musí byť toto vetranie pretlakové. V kotolni s kotlom na plynné palivo musí byť nútené vetranie nadradené chodu horákov kotla. Vetranie kotolne nemožno zabezpečovať cez spalinový ťah kotla alebo kúrenisko kotla.

 

Kotolňa a súvisiace priestory, v ktorých sa môže vyskytovať oxid uhoľnatý, musia byť vybavené zariadením na priebežné zisťovanie a signalizáciu prítomnosti oxidu uhoľnatého.

 

Osvetlenie kotolne

V kotolni s pôdorysnou plochou väčšou ako 150 m2 a s trvalou obsluhou musí byť inštalované núdzové osvetlenie napájané samostatným zdrojom elektrickej energie. Núdzové osvetlenie musí byť inštalované v priestoroch pracovných miest na obsluhu kotlového zariadenia. Pri týchto kotolniach nie je nevyhnutné núdzové osvetlenie, ak po prerušení dodávky elektrickej energie dôjde k automatickému odstaveniu kotla z prevádzky. V kotolni musí byť k dispozícii prenosné svietidlo s možnosťou pripojenia na bezpečné napätie a prenosné ručné svietidlo.

 

Pripojenie na elektrickú sieť

Špecifické požiadavky vznikajú pri umiestnení kotlov v miestnostiach s kombinovanou prevádzkou, napr. práčovňa, kúpeľňa, kuchyňa. Pri inštalácii kotla sa riadime zónovaním miestnosti, kde odporúčaná vzdialenosť umiestnenia kotla, napr. v kúpeľni je min. 600 mm od vane.

 

Požiarne predpisy

Pri malých domových kotolniach do 50 kW (max. 70 kW) sa požiarne predpisy zameriavajú najmä na odvody spalín do komínov, kladie sa dôraz najmä na vyvložkovanie komínov. Taktiež v miestnostiach kotolní a miestnostiach, v ktorých sú umiestnené kotly sa nesmú umiestňovať a skladovať kvapalné látky a iné horľaviny I. stupňa.

 

Iné požiadavky

V kotolniach s kotlom na vykurovací olej nemôže byť navrhovaná podlahová vpusť.

 

Ťahové pomery kotla

Kotol s menovitým tepelným výkonom vyšším ako 50 kW bude mať dymový nadstavec vybavený zariadením na meranie ťahu spalín a teploty spalín. Pre kotol s menovitým tepelným výkonom nad 20 kW do 50 kW vrátane sa zabezpečí možnosť merania ťahu spalín a teploty spalín. Podľa údajov výrobcu kotla alebo projektanta kotolne sa zabezpečí potrebný ťah na spaľovanie.

 

Ochrana proti popáleniu

Všetky povrchy v kotolni, ktoré nie sú priamo určené na vykurovanie a ktorých teplota je vyššia ako 60 °C, musia byť chránené nehorľavou izoláciou; to neplatí pre uzatváracie časti.

 

MONTÁŽ KOTLOV

Príprava na montáž

Pred samotnou inštaláciou kotlov do akýchkoľvek priestorov je nutné vypracovať projektovú dokumentáciu podľa platných noriem a predpisov s dimenzovaním tepelných strát objektu alebo jeho časti, na základe ktorej bude vybraný vhodný výkonový typ kotla. Tým sa predíde poruchám pri užívaní a podstatnému predĺženiu životnosti kotla a príslušenstva vykurovacej sústavy. Je potrebné si uvedomiť, že nesprávnym návrhom kotla, jeho predimenzovaniu, alebo poddimenzovaniu predídeme problémom, ktoré sa istotne prejavia pri jeho prevádzkovaní. Poruchy sa vyskytujú najmä na zariadeniach, ktoré nie sú konštruované so zariadením na moduláciou výkonu, napr. základné prevedenia kotlov na spaľovanie biomasy.

 

Kto môže kotol montovať

Kotol môže inštalovať len osoba s platným oprávnením na inštaláciu a montáž zariadení vykurovacej techniky. Pred inštalovaním kotla je montážny pracovník povinný skontrolovať či súhlasia údaje na výrobnom štítku kotla s údajmi v projekte a v sprievodnej dokumentácií kotla. Zapojenie kotla sa prevádza podľa platných noriem a bezpečnostných predpisov a zároveň sa riadi pokynmi a radami výrobcu.

 

Umiestnenie kotla

Kotol umiestňujeme podľa platných predpisov a noriem tak, aby bol zabezpečený prístup pre servis a obsluhu. Dodržiavame minimálne vzdialenosti povrchov, najmä ak sa jedná o kotol s otvoreným spaľovaním napr. drevnej biomasy. Kotol je určený pre inštaláciu a prevádzku v priestore so základným prostredím (AA5/AB5) podľa STN 33 2000-3. Pri inštalácií kotla musí byť dodržaná bezpečná vzdialenosť jeho povrchu od horľavých materiálov v závislosti na stupni horľavosti:

  • od materiálov horľavosti B, C1, C2 – 200 mm
  • od materiálov horľavosti C3 – 400 mm
  • od materiálov, ktorých stupeň nie je odskúšaný podľa STN 73 0853 – 400 mm

 

Príklady rozdelenia stavebných materiálov podľa stupňa horľavosti:

  • stupeň horľavosti A – nehorľavé (tehla, tvárnice, keramické obkladačky, malta, omietka)
  • stupeň horľavosti B – veľmi ťažko horľavé (heraklit, lignos, dosky s čadičovej plste)
  • stupeň horľavosti C1 – ťažko horľavé (buk, dub, preglejka, werzalit, tvrdený papier)
  • stupeň horľavosti C2 – stredne horľavé (drevo borovica, smrekodrevotrieska, solodur)
  • stupeň horľavosti C3 – ľahko horľavé (drevovláknité dosky, polyuretán, PVC, molitan, polystyrén)

 

Ak je kotol umiestnený na podlahe z horľavých materiálov, táto musí byť zabezpečená nehorľavou, tepelne izolačnou podložkou presahujúcou pôdorys kotla najmenej o 150 mm. Ako nehorľavé a tepelne izolačné materiály možno použiť tuhé látky stupňa horľavosti A. Na kotol a do vzdialenosti menšej ako 500 mm nesmú byť uložené predmety z horľavých materiálov. Kotol je nutné umiestniť v kotolni tak, aby bol voľný priestor pred kotlom min. 1 m a 0,5 m od bočných stien a zozadu. Nad kotlom je nutné nechať voľný priestor min. 1 m. Tento priestor je nutný na základnú prevádzku, údržbu a prípadný servis kotla. Umiestnenie peletkového kotla v obytnom priestore (vrátane chodieb) je neprípustné! Pre správnu prevádzku kotla je nutné zabezpečiť dostatočný prístup vzduchu pre spaľovanie. Minimálny prierez otvoru pre prívod čerstvého vzduchu je 200 cm2.

 

Základné pravidlá

  • Kotly sa môžu prevádzkovať len v prostredí podľa STN 33 0300. Pri inštalácii v kúpeľni platia zvláštne predpisy.
  • Na umiestnenie kotla nie je vhodná miestnosť s výskytom výbušných, horľavých, agresívnych plynov a pár alebo vlhká a prašná miestnosť.
  • Plynový rozvod a elektrická inštalácia musia byť zhotovené oprávnenou firmou a revidované revíznym technikom.
  • Vykurovací systém musí byť odskúšaný na tesnosť (tlaková, vykurovacia skúška).
  • Pred uvedením kotla do prevádzky sa musí bezpodmienečne dôkladne prepláchnuť vykurovací systém, vo vratnom potrubí musí byť inštalovaný filter.
  • Objem expanznej nádoby musí zodpovedať objemu vody vo vykurovacom systéme podľa výpočtu projektanta. Pri väčšom objeme vody je potrebná dodatočná expanzná nádoba.
  • Na inštaláciu potrubia prívodu vzduchu a odvodu spalín platia samostatné predpisy.

 

Základné požiadavky na montáž kotlov

  • Kotol sa môže napojiť iba do systému ústredného kúrenia, ktorého tepelná kapacita zodpovedá výkonu kotla.
  • Minimálna teplota vratnej vody na vstupe do kotla je 60 °C (okrem kondenzačných kotlov).
  • Pri použití núteného obehu (čerpadla) musí byť systém ústredného kúrenia upravený tak, aby pri výpadku elektrickej energie bol zabezpečený minimálny 10 % odber menovitého výkonu kotla pomocou gravitačného prúdenia. Takáto úprava nie je potrebná, ak:
  • je správne k chladiacemu bezpečnostnému výmenníku kotla zapojený vypúšťací ventil,
  • je kotlové čerpadlo pripojené cez záložný zdroj.
  • Neodporúča sa trvalé spojenie s prívodom vody cez napúšťací ventil, aby v prípade netesnosti ventilu nedošlo k nedovolenému zvýšeniu tlaku v systéme. Maximálny pretlak je 0,3 MPa.
  • Kotol nevyžaduje/vyžaduje umiestnenie na pevnom základe.
  • Kotolňa musí mať zabezpečené nepretržité vetranie cez otvor o min. priereze závislý od výkonu. Prierez otvoru pre prívod a odvod vzduchu sa musia približne rovnať. Nútené vetranie nie je potrebné pri uzavretej spaľovacej komore kotla.
  • Kotol musí byť nainštalovaný v prostredí obyčajnom, základnom podľa STN 33 2000-3.
  • Z hľadiska bezpečnosti a hygieny pri práci je potrebné dodržiavať základné údaje v zmysle platnej vyhlášky č. 398/2013 Z. z. v znení ďalších platných vyhlášok a predpisov.
  • Z hľadiska požiarno-technické vlastnosti hmôt v blízkos­ti kotla musia byť splnené požiadavky normy STN 73 0823:1983/z1 – Stupeň horľavosti stavebných hmôt.
  • Inštaláciu kotla môžu vykonať len pracovníci odborných montážnych firiem.
  • Uviesť kotol do prevádzky môže len odborne vyškolený servisný technik.

 

Pravidelné kontroly kotlov podľa zákona č. 17/2007 Z. z.

1. januára 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (do platnosti vošiel 10. 1. 2007). Smernica 2002/91/EC (EPBD), ktorá je v súčasnej dobe zapracovaná do slovenskej legislatívy, požadovala opatrenia na dosiahnutie vhodnej spotreby energetických zdrojov a zníženie dopadov užívania energie na životné prostredie.

 

Opatrenia boli aplikované na nové a existujúce budovy, pričom boli stanovené nasledovné požiadavky:

  • minimálne požiadavky na energetickú náročnosť nových a rozľahlejších existujúcich budov pri modernizácii
  • energetická certifikácia budov
  • inšpekcia – kontrola kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov.

 

Zákon stanovuje postupy a intervaly pravidelnej kontroly kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov, ustanoviť odbornú spôsobilosť na výkon pravidelnej kontroly kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov v nevýrobných budovách, ktoré spotrebúvajú energiu.

 

Zákon 17/2007 sa vzťahuje na:

a)   kotly s menovitým výkonom od 20 kW vrátane v nevýrobných budovách, ktoré spaľujú tuhé a tekuté fosílne palivá, biomasu a bioplyn a sú určené na vykurovanie priestorov a prípravu teplej úžitkovej vody,

b)   vykurovacie sústavy v nevýrobných budovách, ktorých súčasťou je kotol starší ako 15 rokov,

c)   klimatizačné systémy v nevýrobných budovách s menovitým výkonom od 12 kW vrátane.

 

Zákon sa nevzťahuje na kotly umiestnené vo výrobných budovách a v nevýrobných budovách, v ktorých sa pravidelne zabezpečuje overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesta a na kotly určené na vykurovanie priestorov a prípravu teplej vody v budovách podľa osobitného predpisu.

 

Tab. 1  Pravidelná kontrola kotlov v rokoch

kontrola1

 

Menovitým výkonom kotla rozumieme najvyšší nepretržitý tepelný výkon vyjadrený v kW, ktorý možno dosiahnuť počas ustálenej prevádzky kotla

 

Kontrola kotlov starších ako 15 rokov

Ak je predmetom pravidelnej kontroly kotlov kotol starší ako 15 rokov, vykoná sa spolu s pravidelnou kontrolou kotla aj individuálna špeciálna kontrola vykurovacej sústavy. Táto zahŕňa posúdenie účinnosti kotla a jeho výkonu vzhľadom na potrebu tepla budovy a vypracovanie opatrení o nahradení kotla, iných úpravách vykurovacej sústavy a alternatívne riešenia.

 

Požiadavka uvedená v zákone vychádza z faktu, že na základe stavu techniky je možné po 15 rokoch očakávať nové účinnejšie výrobky a technické riešenia spĺňajúce hľadisko energetickej hospodárnosti, ktoré by mala oprávnená osoba poznať a uviesť ako návrh odporučení v správe z kontroly. Zároveň je potrebné zohľadniť zmeny v oblasti stavebných konštrukcií budovy, resp. spôsobu využitia budovy z hľadiska nadimenzovania kotlov v zdroji tepla.

 

Tab. 2  Pravidelná kontrola klimatizačných systémov v rokoch

kontrola2

 

Pravidelnú kontrolu zariadení zabezpečuje vlastník budovy, v ktorej je zariadenie umiestnené. Vlastník budovy objedná kontrolu zariadenia u oprávnenej osoby. Vlastník budovy je povinný uchovávať správu z kontroly tri roky po vykonaní nasledujúcej pravidelnej kontroly, pri predaji budovy odovzdať správu z poslednej kontroly novému vlastníkovi, pri prenájme budovy alebo zariadenia odovzdať osvedčenú kópiu správy z poslednej kontroly nájomcovi. Vlastník budovy môže tieto povinnosti previesť zmluvou na správcu budovy alebo správcu zariadenia.

 

Správa z kontroly kotlov

Správa sa vyhotovuje v 4 rovnopisoch a v elektronickej podobe. Dva rovnopisy správy zašle oprávnená osoba vlastníkovi budovy alebo správcovi budovy do 30 dní od vykonania kontroly. Jeden rovnopis a elektronickú formu správy zašle oprávnená osoba najneskôr do 30 dní po ukončení kalendárneho roka, príspevkovej organizácii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá podľa zriaďovacej listiny získava, spracúva a umiestňuje informácie o hospodárení s energiou a racionálnom využívaní zdrojov energie a vydáva osvedčenia na výkon pravidelnej kontroly zariadení. Príspevková organizácia uchováva rovnopis správy 10 rokov.

 

Interval kontroly je rôzny a závisí od niekoľkých parametrov kotla: menovitý výkon, druh spaľovaného paliva a kategória budovy. Ak je predmetom pravidelnej kontroly kotlov kotol starší ako 15 rokov, vykoná sa spolu s pravidelnou kontrolou kotla aj individuálna špeciálna kontrola vykurovacej sústavy.

 

kontrola3

 

Pokiaľ majiteľ nevykoná pravidelnú kontrolu zariadenia, dopustí sa priestupku a zo zákona mu hrozí pokuta do výšky:

fyzická osoba: 333 EUR,

fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba: 1 666 EUR.

 

 

LITERATÚRA:

[1]    KOŠIČANOVÁ, D. a kol: Manažér správy budov, Košice 2009, ISBN: 978-80-553-0303-1

[2]    KOŠIČANOVÁ, D. a kol: Budova a jej technické zariadenia, Košice 2014, ISBN: 978-80-553-1608-6

[3]    STN 06 1401: 2000: Lokálne spotrebiče na plynné palivá. Všeobecné požiadavky

[4]    STN 06 1950:Priemyselné tepelné zariadenia na plynné palivá, technické predpisy

[5]    STN 0707 03: Plynové kotolne

[6]    Zákon č. 17/2007 Z. z. Zákon o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

doc. Ing. Danica Košičanová, PhD.

Technická univerzita SvF Košice