BEZPEČNOSTNÝ PROJEKT PRI OCHRANE OSOBNÝCH ÚDAJOV

Kontakt:Školská 23040 11, Košicetel: 055/678 28 08email: zsaun@zsaun.skWeb: www.zsaun.sk
Detaily o firme

Zástupca Združenia správcov a užívateľov nehnuteľností sa zúčastnil seminára o uplatňovaní zákona o ochrane osobných údajov pri správe bytových domov. Dovoľujeme si uviesť zaujímavé postrehy účastníčky seminára Ing. Petry Gardošíkovej – členky odbornej komisie ZSaUN.

 

V apríli roku 2014 vstúpil do platnosti Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o ochrane osobných údajov“) a pri správe bytových domov i v spoločenstvách vznikla diskusia o tom, či je potrebné mať ho vypracovaný aj pre bytové domy a spoločenstvá. Záver znie áno, aj nie.

 

V dnešnej dobe, kedy sa už použitiu výpočtovej techniky nevyhneme, vzniká riziko, že môžeme čeliť rôznym kyberútokom v akomkoľvek časovom horizonte. Práve z tohto dôvodu potenciálnych hrozieb musia byť prijaté adekvátne opatrenia na ochranu osobných údajov pre elimináciu ich úniku, či zneužitia. Na základe zákona o ochrane osobných údajov vyplýva pre každého prevádzkovateľa povinnosť mať vypracovaný bezpečnostný projekt.

 

Čo je bezpečnostný projekt, kedy je potrebné ho mať

Bezpečnostný projekt vymedzuje rozsah a spôsob bezpečnostných opatrení potrebných na ochranu osobných údajov, kde osobný údaj možno popísať ako od okolností súvisiaci súbor údajov o osobe, na základe ktorých ju možno jednoznačne identifikovať.

 

Pri správe bytových domov, resp. pri spracovávaní osobných údajov vlastníkov, či nájomcov bytov a nebytových priestorov stretávame so spracovávaním osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby. V zmysle § 9 a § 10 zákona o ochrane osobných údajov spracováva osobné údaje prevádzkovateľ (v našom prípade správca alebo spoločenstvo na základe priamo vykonateľného právneho predpisu, t. j. na základe Zákona č. 182/1993 Z. z. (To isté napríklad platí aj v prípade spracovávania personalistiky a miezd u prevádzkovateľa.)

 

Podľa §19 zákona o ochrane osobných údajov za ochranu údajov zodpovedá prevádzkovateľ – v našom prípade správca alebo spoločenstvo. Prevádzkovateľ je povinný chrániť osobné údaje práve prostredníctvom postupov uvedených v bezpečnostnom projekte. Väčšina správcovských spoločností, ktorí spravujú väčšie počty bytov si už takýto projekt určite zadovážili, resp. dali vypracovať. Čo ale v prípade spoločenstiev? Pri samospráve spoločenstiev je zodpovednosť výhradne na ich „pleciach“, nakoľko sú samostatne právnym subjektom a za ochranu osobných údajov si zodpovedajú sami, resp. prostredníctvom štatutárneho orgánu spoločenstva. V takomto prípade je pre nich bezpečnostný projekt nutnosťou. V inom prípade ak preniesli zodpovednosť za vedenie účtovníctva, spracovávania platieb vlastníkov a pod. na plecia profesionálnej správcovskej spoločnosti prostredníctvom mandátnej zmluvy, je potrebné mať na pamäti prenesenie zodpovednosti za ochranu osobných údajov zakomponovaním takejto zodpovednosti práve do mandátnej zmluvy. V opačnom prípade si spoločenstvá musia zabezpečiť vypracovanie bezpečnostného projektu vo vlastnej réžii a na vlastnú zodpovednosť.

 

Kamerové systémy a ochrana osobných údajov v bytovom dome

V dnešnej dobe je monitorovanie okolia či spoločných priestorov bytového domu za účelom ochrany už pomerne časté. V takýchto prípadoch ide v prevažnej miere o monitorovanie priestorov verejnosti neprístupných, kde sa za verejnosť nepovažujú návštevy vlastníkov, poštoví doručovatelia atď.

 

Právnym základom na monitorovanie spoločných priestorov môže byť ust. § 10 ods. 3 písm. g) zákona, na účely ochrany záujmov prevádzkovateľa, na ktorý sa môžeme odvolať pri ochrane vybavenia a zariadenia v bytových domoch. Ak je účel monitorovania vymedzený odchylne, teda sa nezhoduje s účelom podľa § 10 ods. 3 písm. g) zákona, tak je na monitorovanie spoločných priestorov potrebný súhlas všetkých obyvateľov bytového domu.

 

§ 15 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov hovorí, že priestor prístupný verejnosti zákona o ochrane osobných údajov) možno monitorovať len na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, ochrany majetku a zdravia, atď. a to len vtedy, ak je monitorovaný priestor zreteľne označený. Z uvedeného vyplýva, že monitorovaný priestor v bytovom dome alebo pred ním musí byť riadne označený viditeľným piktogramom.

 

Ak si to zhrnieme, v prípade, že sa v bytovom dome nachádza kamerový systém, je potrebné za účelom ochrany údajov mať vypracovaný bezpečnostný projekt a to bez ohľadu na to, či sa jedná o spoločenstvo vlastníkov v samospráve, či bytový dom v správe a či monitorujeme spoločné priestory verejne prístupné alebo verejnosti neprístupné.

 

Bytový dom – priestor verejnosti neprístupný

Priestor prístupný verejnosti definuje zákon o ochrane osobných údajov ako priestor, do ktorého možno voľne vstupovať, v ktorom sa možno voľne zdržiavať a to bez časového obmedzenia alebo vo vymedzenom čase. V prípade bytových domov ide o priestory prístupné verejnosti ako najmä priľahlá ulica, chodník, parkovacie miesta pred bytovým domom. Za priestor prístupný verejnosti nepovažujeme interiér obydlia, interiér garáže, ako aj oplotené súkromné pozemky, atď.

 

Pre vymedzenie pojmu „priestor verejnosti neprístupný“ je možné vychádzať z definície priestoru verejnosti prístupného v zmysle § 4 ods. 3 písm. j) zákona o ochrane osobných údajov, a teda za priestor verejnosti neprístupný je možné považovať priestor do ktorého verejnosť nemôže voľne vstupovať a/alebo v ktorom sa verejnosť nemôže voľne/bez sprievodu zdržiavať, pohybovať ani vo vymedzenom čase, a súčasne nie je tento priestor označený, ako priestor prístupný verejnosti podľa osobitného zákona.

 

O obydlí spravidla platí, že ide o súkromný majetok, ktorý je verejnosti neprístupný (za verejnosť sa samozrejme nepovažujú napr. návštevy, poštár a pod.), nie je priestorom využívaným na podnikateľské účely alebo ide o priestor vymedzený napr. plotom, trávnikom, výsadbou, tabuľou s oznamom, že je to súkromný pozemok a podobne.

 

Monitorovanie obydlia posudzujeme tak z pohľadu charakteru monitorovaného priestoru, ako aj z pohľadu rozsahu monitorovaného priestoru. Vo všeobecnosti však platí, že ak dochádza k monitorovaniu priestoru verejnosti neprístupného bez ohľadu na vlastníctvo daného priestoru (t. j. pre vymedzenie pôsobnosti zákona sú irelevantné vlastnícke vzťahy k monitorovanému priestoru) a monitoruje sa len tento priestor verejnosti neprístupný, tým pádom nedochádza k monitorovaniu priestoru verejnosti prístupného (napr. verejnej cesty, chodníka, námestia a pod.). Monitorovanie bytových domov je rozsiahla problematika, na ktorú je potrebné nahliadať a monitorovanie týchto priestorov posudzovať vždy podľa individuál­nych požiadaviek bytového domu.

 

Kto môže vypracovať bezpečnostný projekt

Zákon o ochrane osobných údajov presne ani neukladá požiadavky na kvalifikáciu a dosiahnuté zručnosti osôb, ktoré vypracúvajú bezpečnostný projekt. Zvyčajne sú to osoby s právnickým vzdelaním alebo iní odborníci pre oblasť ochrany osobných údajov, avšak porušením zákona o ochrane osobných údajov nie je skutočnosť, ak si prevádzkovateľ vypracuje bezpečnostný projekt samostatne.

 

V týchto prípadoch je potrebné dodržať, aby sa bezpečnostný projekt vypracoval v súlade s vyhláškou Úradu na ochranu osobných údajov č. 164/2013 Z. z. o rozsahu a dokumentácii bezpečnostných opatrení v znení neskorších predpisov a v súlade s bezpečnostnými štandardmi, právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

Rada na záver

Bytový dom, ako som už spomenula vyššie, je podľa zákona o ochrane osobných údajov priestor verejne neprístupný, preto sa nebojte nežiadanú osobu ako rôznych podomových obchodníkov, či pochybných predajcov elektriny, vykázať zo spoločných priestorov bytového domu, ak si tam samozrejme ich prítomnosť neželáte. Ak to nepôjde po dobrom, pokojne sa obráťte aj na policajné zložky. Pozor, to však neplatí, ak sa v spoločných priestoroch nachádza prevádzka ako napr. kaderníctvo, či obchod. V takomto prípade odporúčame verejné priestory pre vlastníkov a pre verejnosť kvôli ochrane oddeliť.