KALKULÁCIA NÁKLADOV SPOJENÝCH S UMIESTNENÍM STAVBY

Pri dôslednej analýze miesta budúcej realizácie stavby je potrebné klásť dôraz na existujúce podmienky rozvrhnutia stavebnej výroby na danom mieste. Zohľadnenie konkrétnych podmienok stavebnej výroby je nutné zahrnúť určitým spôsobom do ceny stavebných prác. Náklady, vyvolané konkrétnymi staveniskovými podmienkami, nazývame nákladmi, ktoré sú spojené s umiestnením stavby (NUS). Ide o náklady, ktoré vznikajú z objektívnych príčin a pôsobia mimo zhotoviteľa stavebného diela, a preto nie sú automaticky obsiahnuté v položkách jednotkových cien. V mnohých prípadoch vlastníci bytov a domov pri akejkoľvek stavebnej úprave realizovanej firmou (napr. pri realizácii plávajúcich podláh, pri rekonštrukcii bytových jadier, pri zatepľovaní bytových domov atď.), sa v rozpočte stretávajú s vykalkulovanou položkou, ktorá obsahuje náklady spojené s umiestnením stavby (NUS), alebo často krát predtým nazývané vedľajšie rozpočtové náklady (VRN). Článok sa zaoberá konkrétnymi spôsobmi súčasnej kalkulácie týchto nákladov na Slovensku.

 

Úvod

Pri obnove budov alebo pri rekonštrukcii bytových jednotiek, výber použitých materiálov a výber zhotoviteľa má pochopiteľne vplyv na výšku nákladov v rozpočte, s ktorými musia počítať vlastníci bytov. Náklady v rozpočte sú zobrazené ako: základné rozpočtové náklady ZRN, náklady spojené s umiestnením stavby NUS a doplnkové rozpočtové náklady DRN. Medzi ZRN patria zjednodušene povedané náklady na stavebný materiál, mzdy a stroje. Pre náklady spojené s umiestnením stavby je v praxi ešte stále často používaný pojem vedľajšie rozpočtové náklady VRN. V mnohých prípadoch vlastníci bytov a domov pri akejkoľvek stavebnej úprave realizovanej firmou (napr. pri rekonštrukcii bytových jadier, pri zatepľovaní bytových domov, pri realizácii plávajúcich podláh atď.), sa v rozpočte stretávajú s vykalkulovanou položkou, ktorá má skratku NUS (VRN). V súpise procesov stavebnej konštrukcie je teda na konci uvedená položka NUS (VRN) a je tam vykalkulovaná určitá hodnota. Článok sa zaoberá oprávnenosťou kalkulácie nákladov spojených s umiestnením stavby a podrobne rozoberá, čo tieto náklady môžu obsahovať. Po znalosti možného obsahu NUS je potom už na vlastníkoch bytov ako sa dohodnú so zhotoviteľom na oprávnenosti ich kalkulácie v predloženom rozpočte. Nákladovo najrozsiahlejšou položkou v rámci NUS sú náklady na zariadenie staveniska, ktoré zhotoviteľ musí vynaložiť pre rozvinutie stavebnej výroby.

 

Špecifickosť stavebnej výroby je v tom, že každý produkt – každá stavba je jedinečná aj napriek rovnakému architektonicko-konštrukčnému riešeniu. Ďalšou charakteristickou črtou stavebníctva je, že musíme správne stanoviť pre investora konečnú cenu stavebného diela ešte pred realizáciou samotnej stavby (predávame niečo, čo sme ešte nevyrobili).

 

1. Charakteristika nákladov spojených s umiestnením stavby

Cena stavebného diela sa stanovuje individuálnou kalkuláciou cien stavebných prác podľa projektovej dokumentácie stavby. Stavebné materiály a práce tvoria podľa krycieho listu rozpočtu základné rozpočtové náklady stavby, označované skratkou ZRN. Náklady spojené s umiestnením stavby NUS sú nákladové tituly, ktoré zhotoviteľovi akýmsi spôsobom pomáhajú rozvinúť stavebnú výrobu, alebo ktoré zhotoviteľ musí vynaložiť kvôli sťaženým výrobným podmienkam na stavbe. Medzi tituly vedľajších rozpočtových nákladov patrí:

1.      Zariadenie staveniska 

2.      Mimostavenisková doprava 

3.      Územie so sťaženými výrobnými podmienkami 

4.      Prevádzka investora a vplyv prostredia 

5.      Presun stavebných kapacít 

6.      Klimatické vplyvy.

 

Tab. 1  Smerné sadzby zariadenia staveniska        Zdroj: Cenekon

tabulka 1

 

1.1 Zariadenie staveniska

Zariadenie staveniska (ZS) predstavuje súhrn objektov a zariadení, ktoré zabezpečujú rozvinutie stavebnej výroby plnením prevádzkových, výrobných a sociálnych požiadaviek účastníkov výstavby. Náklady na zariadenie staveniska obyčajne tvoria náklady na projekt zariadenia staveniska a náklady na zriadenie a odstránenie dočasných objektov ZS. Na vypočítanie nákladov na ZS sa môžu použiť smerné orientačné sadzby ZS (napr. z databázy Cenekon) alebo individuálna kalkulácia konkrétnych nákladov ZS pre danú stavbu. Medzi prevádzkové zariadenia staveniska patria komunikácie, staveniskové prípojky a rozvody, oplotenie staveniska, vrátnice, kancelárie a pod. Medzi sociálne zariadenie staveniska patria ubytovne, jedálne, umyvárne, šatne a pod. Medzi výrobné zariadenie staveniska radíme napr. betonárne, prípravovňa výstuže, malty atď. Objekty ZS z hľadiska rozpočtovania (s výnimkou výrobných zariadení staveniska), členíme na globálne objekty ZS a mimoglobálne objekty ZS. Medzi globálne objekty ZS patria prevádzkové a sociálne objekty, spravidla sa nachádzajúce v obvode staveniska. Náklady na tieto objekty sú pokrývané so smernými globálnymi sadzbami. Mimoglobálne objekty zahrňujú nevyhnutne potrebné objekty, ktoré sa nachádzajú mimo staveniska, napr. príjazdové komunikácie k obvodu staveniska, staveniskové prípojky a rozvody ku obvodu staveniska, atď. Sociálne a prevádzkové ZS je povinný obstarať dodávateľ stavebnej časti ako pre seba, tak aj pre ostatných priamych dodávateľov. Výrobné zariadenia staveniska si zabezpečujú priami dodávatelia sami pre seba, ak sa vopred nedohodnú inak [1,3].

 

1.2 Mimostavenisková doprava

Náklady na dopravu vznikajú z titulu iných dopravných vzdialeností, použitých iných dopravných prostriedkov a ostatných zmien podmienok dopravy oproti smerným orientačným cenám, napr. pri teréne s veľkými výškovými rozdielmi a pod. Ide vlastne o dopravu materiálov, výrobkov a polotovarov od predajcov po prvú skládku na stavenisku. Pokiaľ z konkrétnej situácie stavby vyplynú iné dopravné podmienky, je potrebné ich uviesť práve do nákladov spojených s umiestnením stavby. Mimoriadne sťaženými dopravnými podmienkami sa rozumie napr. odľahčovanie normálnych dopravných prostriedkov a nevyužitie ich celkovej nosnosti, resp. prekládka materiálov na špeciálne dopravné prostriedky [2].

 

1.3 Územie so sťaženými výrobnými podmienkami

Realizácia stavieb na miestach kde je koncentrovaná zástavba a zhustená doprava vznikajú zhotoviteľovi zvýšené náklady, ktoré nie sú obsiahnuté v smerných orientačných cenách. Náklady sa navyšujú v dôsledku narušovania mimostaveniskovej dopravy, z potreby nakladania a vkladania tovarov na stiesnených staveniskách v mestách, zo sťažených podmienok pohybu stavebných strojov v mestách, resp. z nákladov na čistenie komunikácií v blízkosti staveniska [1].

 

Tab. 2  Kalkulované smerné sadzby zohľadňujúce narušovanie mimostaveniskovej dopravy            Zdroj: Cenekon

 

tabulka 2

 

1.4 Prevádzka investora a vplyv prostredia

Za mimoriadne sťažené prostredie sa považuje, ak práce na stavenisku sú ovplyvňované prevádzkou investora. Napríklad ak sa na stavenisko zhotoviteľ musí dopraviť po vnútropodnikových komunikáciách, kde nie je obmedzená premávka, ak vozidlá prechádzajú kontrolou cez vrátnicu, ak ide o vplyv zdraviu škodlivého prostredia, ktoré je tvorené prevádzkou investora a pod. [2].

 

Tab. 3  Smerné orientačné sadzby pre vplyv cestnej prevádzky na stavebné práce            Zdroj: Cenekon

 

tabulka 3

 

1.5 Presun stavebných kapacít

Pri realizácii veľkých stavieb vznikajú zhotoviteľovi náklady z titulu prvého premiestnenia výrobných a dopravných zariadení, režijného materiálu, a obdobne z presunu zamestnancov na nové stavenisko. Tieto náklady nie sú obsiahnuté v smerných orien­tačných cenách. Smerné vykalkulované sadzby sú stanovené v Tab. 4. Náklady na presun sú pri prácach malého rozsahu (do 50 km od miesta pôsobnosti stavebnej firmy) započítané v nepriamych nákladoch – v réžii [1].

 

Tab. 4 Smerné orientačné sadzby pre presun stavebných kapacít  Zdroj: Cenekon

 

tabulka 4

 

1.6 Klimatické vplyvy

Na územiach s nadmorskou výškou nad 500 m sa odporúčajú vykalkulovať náklady z pôsobenia klimatických vplyvov. Náklady sú stanovené na základe odpozorovaných dní sneženia, výšky snehových zrážok, priemerných denných teplôt atď. Zvýšené náklady sú vyvolané predĺženým zimným obdobím a extrémnymi vplyvmi (ako sú odstraňovanie snehu, používanie posypového materiálu, nižšia produktivita práce...), potrebou zabezpečenia zimných podmienok, potrebou teplovzdušných agregátov. Na pokrytie týchto zvýšených nákladov boli firmou Cenekon stanovené sadzby uvedené v Tab. 5 [2].

 

Tab. 5  Smerné orientačné sadzby pre zohľadnenie klimatických vplyvov          Zdroj: Cenekon

tabulka 5

 

2. Prieskum kalkulovania NUS  v stavebných firmách na Slovensku

Pre zistenie aktuálneho stavu, v oblasti kalkulácie nákladov spojených s umiestnením stavby (NUS), bol zrealizovaný prieskum v stavebných firmách na východnom a strednom Slovensku. Cieľom dotazníkového prieskumu bolo zistiť a zmapovať ako dané podniky stanovujú a kalkulujú NUS a či veľkosť podniku vplýva na stanovenie týchto nákladov. Oslovené subjekty sa mali vyjadriť k dvom otázkam. Prvou otázkou bolo do akej skupiny podľa veľkosti sa radí ich firma, teda či ide o mikropodnik (0 – 9 zamestnancov), malý podnik (10 – 49 zamestnancov), stredný podnik (50 – 249 zamestnancov) alebo veľký podnik (250 a viac zamestnancov). Do prieskumu na zmapovanie metodiky kalkulácie NUS sa zapojilo 10 stredných podnikov, 6 malých podnikov a jeden veľký podnik (Obr. 1).

 

 

kalk nak

Obr. 1  Spektrum oslovených firiem     Zdroj: autor

 

Ďalej podniky mali charakterizovať spôsob kalkulácie NUS. Na výber boli tieto možnosti kalkulácie:

A.   ako príplatok k základným rozpočtovým nákladom cez percentuálne sadzby NUS zo ZRN v krycom liste rozpočtu

B.   ako príplatok k základným rozpočtovým nákladom cez vykalkulovanú hodnotu NUS v EUR v krycom liste rozpočtu

C.   formou započítania do jednotkových cien konštrukcií a prác cez index jednotkových cien

D.   formou započítania do jednotkových cien konštrukcií a prác cez percentuálnu sadzbu výrobnej réžie.

 

 

kal nak 2

Obr. 2 Typy kalkulácií NUS v dotazovaných podnikoch       Zdroj: autor

 

Z uvedeného vyplýva, že vo väčšine podnikov sa stanovujú a kalkulujú náklady spojené s umiestnením stavby započítaním do jednotkových cien konštrukcií a prác cez index jednotkových cien. Takýto postup je u väčšiny firiem daný súčasným trendom, keď je trh presýtený ponukou, a preto sa náklady spojené s umiestnením stavby do ceny započítavajú cez index jednotkových cien. Pri tomto postupe sú v krycom liste rozpočtu síce uvedené pre NUS nulové náklady, ale v skutočnosti sú započítané v rozpočte. Druhým prípadom môže byť situácia, že firmy do rozpočtov náklady NUS vôbec nezahrňujú, pretože majú záujem na tom, aby ich cena bola čo najnižšia. Taký postup nie je správny, pretože každá činnosť súvisiaca s realizáciou stavby nesie určité náklady a tieto náklady by mali byť štandardnou súčasťou cenovej ponuky. Nekalkulovaním nákladov NUS (VRN) sa zhotoviteľ môže dostať s cenou zákazky až na úroveň vlastných nákladov, kedy nevykazuje ani minimálny zisk, alebo dokonca vykazuje stratu. Práve nezohľadnenie NUS nákladov pohltí firme časť z očakávaného zisku. Z dlhodobého hľadiska je takýto spôsob kalkulácie pre firmu neúnosný. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti väčšina firiem NUS náklady kalkulujú tak, že v krycom liste rozpočtu sú uvedené nulové náklady NUS, ale v skutočnosti tomu tak nie je, lebo aspoň nepatrná časť týchto nákladov je „rozkalkulovaná“ v jednotkových cenách, čo potvrdila skupina firiem, ktoré sa zúčastnili prezentovaného prieskumu. V prípade, ak na krycom liste rozpočtu sú presne vyčíslené náklady NUS, tak oprávnenosť kalkulácie týchto nákladov, by mala byť v každom prípade jasne vysvetlená investorovi zhotoviteľskou firmou napríklad adekvátnymi dokladmi o skutočnom vynaložení týchto nákladov.

 

Ing. Alena Tažiková1, PhD., Bc. Jarmila Hvizdošová2

1 Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, Katedra technológie stavieb a manažmentu, Vysokoškolská 4, 042 00  Košice

2 študentka SvF TU Košice, e-mail: alena.tazikova@tuke.sk

 

 

Recenzoval:

prof. Ing. Mária Kozlovská, PhD.


POĎAKOVANIE

Publikovaný príspevok predstavuje čiastočný výsledok riešenia projektu VEGA 1/0677/14 „Výskum zvyšovania efektívnosti výstavby prostredníctvom MMC technológií“.


Literatúra:

[1]   ČAVOJSKÝ, J.: Oceňovanie stavebných prác. Bratislava: Cenekon 2012. ISBN 978-80-970678-1-6

[2]   POLÁŠEK, J.: Plánovanie rozpočtových nákladov nezahrnutých v smerných orientačných cenách. In: Oceňovanie a riadenie stavebných projektov: vedecko-odborná konferencia. Košice: TU, 2012 s. 1-11. - ISBN 978-80-553-0911-8

[3]   KOZLOVSKÁ, M., STRUKOVÁ, Z.: New approaches to health and safety in building industry. Czasopismo techniczne. Vol. 107, no. 2 (2010), p. 223-230. - ISSN 0011-4561