NAOZAJ NIE JE NUTNÉ ZATEPĽOVAŤ STAVEBNÚ SÚSTAVU P 1.14?

Kontakt:Žižkova 9811 02, Bratislavatel: 02/593 033 33email: baumit@baumit.skWeb: www.baumit.sk
Detaily o firme

Situácia v oblasti obnovy bytových domov sa mení v závislosti od legislatívnych podmienok, cien materiálov a tiež úrovne povedomia o benefitoch tohto procesu pre vlastníkov bytov. Početné technické problémy stavebných sústav, systémové poruchy a nutnosť predĺžiť životnosť bytových domov a zlepšiť kvalitu bývania ľudí na sídliskách vyvolali značný tlak na aktivitu ľudí.

Najstaršie a najproblematickejšie stavebné sústavy sú už zateplené, a práve pozitívne výsledky najmä v podobe úspor energie a zlepšenia parametrov tepelnej pohody výrazne prispeli k tomu, že na Slovensku už máme obnovenú značnú časť bytového fondu. Presné výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov už v roku 2013 kvantifikovali 50,59 % zateplených bytových domov. Odvtedy situácia vďaka priaznivým podmienkam financovania ešte viac pokročila a dnes už mnohé mestá alebo celé sídliská vykazujú skoro 100 % stav obnovených domov, ktoré sú energeticky úspornejšie, zdravšie a krajšie. A čo tie ostatné?

 

Ďalej nás čakajú už len bytové domy, ktoré sú problematické, či už z hľadiska výkonu správy, získania potrebných finančných prostriedkov alebo dohody vlastníkov bytov. No a potom sú tu bytové domy, o ktorých sa hovorí, že ich „netreba zatepľovať“. Aj keď zateplenie obvodového plášťa je len jedna časť významnej obnovy bytového domu (tá zahŕňa oveľa širšiu problematiku), ľudia dosť často zjednodušujú celý proces na jednoduchú otázku: zatepliť, či nezatepliť?

 

Aká je stavebná sústava P 1.14?

V prvom rade je obvodový panel vrstvený (sendvičový). Vnútorný nosný železobetónový panel má hrúbku 150 mm, vonkajšia železobetónová membrána 70 mm. Medzi nimi je integrovaná 80 mm hrubá vrstva polystyrénu. Toto konštrukčné riešenie vylepšuje tepelnoizolačné vlastnosti obvodovej steny a je výsledkom sprísnených tepelnotechnických noriem v čase hromadnej socialistickej výstavby v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Posúdenie a zhodnotenie skutkového stavu tejto stavebnej sústavy zreálnilo jej vlastnosti, pričom je určite vhodné porovnať ich so súčasnými požiadavkami. Čo je na nej dobré, a čo je preceňované?

 

Polystyrén vtedy a dnes

Dôležitou zmenou v technológii výroby polystyrénu je jeho stabilizácia (resp. vyzretie) pred samotnou distribúciou na trh. To znamená, že sa výrazne zvýšila schopnosť izolačných dosiek odolávať degradačným vplyvom s dopadom na ich objemové a tvarové charakteristiky. Najmä vyššia teplota, ktorá prekračuje 80 °C, spôsobovala v minulosti problémy už pri samotnej výrobe dielcov. Požiadavka na rýchlu výstavbu veľkého množstva bytov vyvolala potrebu urýchľovať proces tuhnutia a tvrdnutia vrstvených železobetónových panelov vo výrobnom zariadení, ktoré sa nazýva „autokláv“, technológia „autoklávovanie“. Pri výrobe niekedy došlo ku zvýšeniu teploty nad bezpečnú hranicu, čo malo za následok „stratu“ polystyrénu, jeho sublimáciu, výrazné objemové a rozmerové zmeny. Pri revízii panelov sa zistilo, že v niektorých častiach panelu vlastne izolant chýbal – v nevyzretom stave bol veľmi citlivý na vyššiu teplotu. Je zaujímavé, že práve tento fakt vyvolal v časti verejnosti výraznú obavu (ba až presvedčenie), že jedného dňa sa polystyrénová izolácia jednoducho „stratí“ z tepelnoizolačného systému ako stavebného výrobku. V súčasnosti sa prísne dodržiava proces zrenia polystyrénových blokov u výrobcov, takže v kontaktnom tepelnoizolačnom systéme má izolant trvalé a prakticky nemenné vlastnosti (aj s ohľadom na zmeny vonkajšej teploty). Väčšia odolnosť fasádneho polystyrénu je dôležitá aj z hľadiska jeho ochrany pred poškodzujúcim slnečným žiarením počas spracovania tepelnoizolačného systému.

 

P1.14 – dobré vlastnosti, ale...

Dôvod, prečo vlastníci bytov nepociťujú takú akútnu potrebu obnovy bytového domu tkvie v konštrukčnom riešení tejto sústavy: zapustené loggie sú oddilatované od vnútorných konštrukcií a nevykazujú známky tepelných mostov. Prerušením styku loggiového a stropného panelu sa výrazne znižujú hygienické nedostatky a v interiéri sa netvoria plesne – a to je dobre. Práve hygienické nedostatky, existencia plesní a zdravotné riziká predstavujú veľmi silnú motiváciu riešiť problémy bytového domu. Často takéto problémy vznikajú v mieste tepelných mostov, ako sú železobetónové pilastre na fasáde v prípade stavebnej sústavy LB alebo problémy v mieste balkónových dosiek na stavebných sústavách MS 5 alebo MS 11.

 

obrazok1

Obr. 1 Zapustená loggia s predsadeným loggiovým čelom. ­Často je evidentná snaha vlastníkov bytov o individuálne uzavretie loggie zasklením a aj po stranách loggiového panelu.

 

obrazok2

Obr. 2 Zasklievací systém umožňuje zjednotenie vzhľadu fasády a prináša možnosti ďalšieho využitia loggie

 

Pokiaľ takýto tlak neexistuje, je pochopiteľné, že vlastníci bytov majú menšiu motiváciu financovať obnovu domu a znižovať tepelné straty, lebo žijú v domnení, že „my máme zateplenie v paneloch“. Ide o omyl, lebo pri zateplení je rovina izolačného materiálu súvislá, neprerušená a situovaná na vonkajšom povrchu obvodovej steny. Zateplením obvodovej steny sa odstráni infiltrácia medzi netesnými panelmi, odstráni sa zatekanie do obvodového plášťa a kondenzačná zóna sa posúva z rizikovej pozície v mieste konštrukčných zvarov ocele (korózia výstuže môže mať vplyv na skrátenie životnosti) do bezpečnej zóny izolantu. Inými slovami – polystyrén v paneloch nijako nenahrádza zateplenie, ktoré má iný mechanizmus fungovania a aj efektívnosť.

 

obrzaok3

Obr. 3 Vertikálny styk napojenia vrstvených panelov v stavebnej sústave P 1.14. Zdroj obrázka: Zuzana Sternová a kolektív: Obnova bytových domov, Hromadná bytová výstavba po roku 1970.

 

Styky medzi vrstvenými panelmi vykazujú systémovú poruchu spojenú so zatekaním do obvodového plášťa cez poškodené alebo nefunkčné tesnenia medzi panelmi. Zatekanie je nebezpečné najmä v mieste konštrukčných zvarov, ktoré korodujú a sú navyše teplotne namáhané v letnom či zimnom období. Riešením je výmena tesniacich povrazcov a vytmelenie spojov medzi panelmi, čo sa v praxi ešte stále aj realizuje, najmä ako dostupné riešenie akútnych problémov so zatekaním. Oveľa efektívnejšie je však zateplenie, ktoré prináša úsporu energie, odstránenie infiltrácie a ochranu výstuže pred koróziou. Je to najefektívnejší spôsob, ako odstrániť systémovú poruchu – realizovaním súvislej tepelnej ochrany z exteriérovej strany po celej ploche obvodového plášťa.

 

obraok4

Obr. 4 Príklad sanácie vertikálnych a horizontálnych stykov medzi panelmi s použitím pružného tmelu

 

Aké sú iné možnosti, ak nie zateplenie?

Akékoľvek iné možnosti sú neefektívne z hľadiska úspor energie. Samozrejme, z estetického hľadiska môže byť realizovaný farebný náter panelov, ktorý oživí vzhľad fasády. Ale táto investícia prinesie len oddialenie riešenia, pokiaľ ide o trend zvyšovania úspor energie a nutnosť predĺžiť dobu životnosti „panelákov“. Takisto nemožno opomenúť snahu ľudí bývať krajšie, súčasnejšie, komfortnejšie a zdravšie. Preto si vlastníci niekedy odsúhlasia investíciu do obnovy fasády, ale nepochopiteľne vynechajú ten komponent zateplenia, ktorý im pomáha šetriť energiu, a aj peniaze pri splátkach úveru.

 

obrazok5

Obr. 5 Porovnanie obnovenej a pôvodnej časti fasády

 

Ako komunikovať s vlastníkmi

Technické vlastnosti stavebnej sústavy P 1.14 netreba nijako podceňovať, ale ani nadhodnocovať a podporovať vo vlastníkoch bytov mylnú predstavu, že „my zatepľovať nemusíme“. Najmä pokiaľ ide o potenciál úspor energie a vývoj legislatívnych a technických požiadaviek.

 

Je potrebné ich informovať o tom, že prijatá legislatíva do budúcnosti zakladá trend používania čoraz väčších hrúbok izolácie. V súčasnosti používané 16 cm hrúbky izolantu sa od 1.1.2021 môžu zvýšiť na 20 cm! S tým súvisia hlbšie parapety okenných otvorov, väčšie rozvinuté šírky parapetných plechov, dlhšie rozperné kotvy a viac technických problémov.

 

Takisto je možné očakávať väčšie využitie minerálnej vlny, vzhľadom na jej protipožiarne vlastnosti. Tu treba pripomenúť, že v prípade obvodového panelu stavebnej sústavy P 1.14 je kotevným prostredím 70 mm hrubá vonkajšia železobetónová membrána panela. Z tohto hľadiska je kotvenie rozpernými kotvami naozaj výzvou, najmä s ohľadom na dodatočné priťaženie nosnej konštrukcie materiálom s vyššou objemovou hmotnosťou.

 

obrazok6

Obr. 6 Obnovený bytový dom v stavebnej sústave P1.14

 

Záver

Investície do obnovy bytového domu väčšinou musia prebehnúť, pokiaľ technický stav konštrukcií ohrozuje zdravie a životy ľudí. Najmä zanedbané balkóny a vypadávajúce kusy betónu dokážu vytvoriť dostatočný tlak na aktivitu ľudí. Stavebná sústava P 1.14 je však „relatívne dobrá“ a nutnosť obnovovať (v zúženom ponímaní „zatepľovať“) je nižšia. Rozhodujúce kritérium pre obnovu potom tkvie nie v technickom stave bytového domu, ale v načasovaní investícií do obnovy. Otázka „kedy“ je dôležitá, lebo súvisí s dynamickými zmenami, ktoré na trhu prebiehajú práve v tomto čase. Odkladať riešenie „na neskôr“ môže znamenať obnovovať dom technologicky náročnejšie, s drahšími materiálmi a za menej výhodných finančných podmienok.

 

 

Ing. Monika Štefancová

Baumit, spol. s r. o.

Ilovská cesta 491/2

013 11 Lietavská Lúčka

e-mail: m.stefancova@baumit.sk