SÚČASNÝ STAV A PERSPEKTÍVY ENERGETICKEJ CERTIFIKÁCIE NA SLOVENSKU

 

Európska komisia prijala v roku 2005 Zelenú knihu o energetickej efektívnosti alebo Ako dosiahnuť viac za menej prostriedkov, v ktorej vytýčila stratégiu smerujúcu k znižovaniu emisií skleníkových plynov a spotreby ropy, plynu a uhlia.

Podľa dostupných štúdií EÚ by mohla ušetriť 20 % svojej spotreby energie nákladovo účinným spôsobom. Z týchto štúdií vyplýva, že asi polovica toho by sa mohla realizovať kompletnou aplikáciou existujúcich opatrení podľa konkrétne platných alebo predložených smerníc spoločenstva [1]. Zelená kniha bola prvotným indikátorom pre spustenie procesu využitia tohto potenciálu v praxi, pre identifikáciu a následnú aplikáciu čo najväčšieho počtu nákladovo účinných opatrení tak, aby sa dosiahla úspora až tých možných 20 %. Pre dosiahnutie tejto skutočnosti bol v roku 2006 Európskou úniou vypracovaný akčný plán pre energetickú účinnosť, ktorý predstavuje rámec opatrení s cieľom zintenzívniť proces realizácie potenciálu viac než 20 %-ných odhadovaných úspor v ročnej spotrebe primárnej energie v EÚ do roku 2020.
 

Z uvedenej štatistiky je možné vidieť, že najväčší možný potenciál úspor energie do roku 2020 bol stanovený pre sektor bytových a nebytových budov. Kľúčovým dokumentom pre dosiahnutie tohto potenciálu bola smernica 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, ktorej požiadavky mali členské štáty zapracovať do národnej legislatívy do januára 2006 s prípustným odkladom 3 roky pre úplné uplatnenie opatrení smernice [3].

Na základe tejto smernice bol v Národnej rade SR 8. novembra 2005 prijatý zákon č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov, ktorý je v platnosti od 1. januára 2006 ale s účinnosťou od 1. januára 2008. Cieľom zákona je zlepšiť energetickú hospodárnosť budov, optimalizovať vnútorné prostredie a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov [4]. Pre jeho dosiahnutie bola zavedená jednotná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov, stanovené minimálne energetické požiadavky, ktoré musia byť pri novej resp. obnovovanej budove splnené, a povinnosť vydávania energetických certifikátov pre jednotlivé kategórie budov (rodinné domy, bytové domy, administratívne budovy, školy a školské zariadenia, nemocnice, hotely a reštaurácie, budovy pre šport a budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné účely). Teda od 1. januára 2008 sa na Slovensku začala povinne energeticky certifikovať každá nová a významne obnovovaná budova, ako aj budova predávaná alebo prenajímaná po tomto dátume.

Pre podrobné definovanie jednotného postupu výpočtu energetickej hospodárnosti v budovách bola 22. novembra 2006 vydaná vyhláška MVRR SR č. 625/2006, ktorá tiež obsahuje náležitosti energetického certifikátu, ako aj definované hodnoty rozpätí jednotlivých energetických tried A–G pre zaradenie hodnotenej budovy [5]. V rámci budovy sa hodnotia štyri základné miesta spotreby energie, teda potreba energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody, na nútené vetranie a chladenie a potreba energie na osvetlenie. Škála energetických tried pre jednotlivé budovy bola stanovená osobitne pre každé miesto spotreby, ako aj pre celkové hodnotenie na základe celkovej dodanej energie budove, ktorá je vyjadrená globálnym číselným ukazovateľom v kWh na 1 m2 podlahovej plochy budovy. Každé hodnotené miesto spotreby sa tak na základe vypočítanej potreby energie zaradí do energetickej triedy, ako aj celá budova je zaradená do výslednej energetickej triedy na základe hodnoty globálneho ukazovateľa. Nové budovy v Slovenskej republike navrhované a projektované podľa platných technických noriem by mali spĺňať minimálne energetické požiadavky, ktoré predstavuje hodnota hornej hranice energetickej triedy B. Významne obnovované budovy by túto požiadavku mali spĺňať vtedy, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné [5].

Tab. 1  Odhad možného potenciálu úspor v spotrebe energie v jednotlivých sektoroch [2]
certif_tab1.jpg

 

Jednotlivé výpočtové postupy potrebné k určeniu potreby energie pre všetky miesta spotreby sú obsiahnuté v súbore okolo 53 technických noriem doteraz platných na Slovensku, prípadne prebratých z Európskej únie v súvislosti s vydaním smernice o energetickej hospodárnosti budov.

Energetickú certifikáciu na Slovensku môže vykonávať len odborne spôsobilá osoba pre dané miesto spotreby energie, ktorá je autorizovaná na základe osvedčenia vydaného Slovenskou komorou stavebných inžinierov. V súčasnosti je na Slovensku činných celkovo 351 odborne spôsobilých osôb (stav k 11.5.2011, zdroj: SKSI), z toho 182 osôb pre tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov, 119 osôb pre vykurovanie a prípravu teplej vody, 16 osôb pre vetranie a klimatizáciu a 34 osôb pre hodnotenie elektroinštalácie a zabudovaného osvetlenia.

Aj na základe skúseností odborne spôsobilých osôb z vykonávania energetickej certifikácie na Slovensku bola 13. júla 2009 vydaná nová vyhláška č. 311/2009, ktorá stanovuje podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu. Nadobudnutím účinnosti novej vyhlášky sa zrušila platnosť starej a rovnako sa zaviedla povinnosť registrácie vyhotoveného energetického certifikátu v centrálnom registri spravovanom Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Nová vyhláška sprehľadnila okrajové podmienky pre jednotlivé výpočtové postupy, upravila postup hodnotenia budov s viacerými účelmi užívania, obmedzila napr. hodnotenie miesta spotreby „nútené vetranie a chladenie budovy“ podľa percentuálneho pomeru podlahovej plochy chladených miestností, ale hlavne upravila hraničné hodnoty energetických tried pre jednotlivé miesta spotreby a kategórie hodnotených budov. Minimálna energetická požiadavka pre nové a obnovované budovy zostala na hornej hranici energetickej triedy B [6]. Pre porovnanie úprav v škálach energetických tried sú v tabuľke nižšie uvedené hodnoty pre celkovú dodanú energiu z obidvoch vyhlášok (pozri Tab. 3). Pre každú kategóriu budovy a energetickú triedu sú v prvom riadku uvedené hodnoty z už neplatnej vyhlášky č. 625/2006 a v druhom riadku pre porovnanie nové hodnoty z platnej vyhlášky č. 311/2009.

Tab. 2  Prehľad počtu odborne spôsobilých osôb pre vykonávanie energetickej certifikácie na Slovensku, stav k 11.5.2011 [Zdroj: www.sksi.sk].
certif_tab2.jpg
 

Pre uplatnenie novej vyhlášky bolo Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja vydané ešte doplňujúce metodické usmernenie, ktoré spresňuje určenie primárnej energie a emisií oxidu uhličitého. Pre výpočet primárnej energie definuje účinnosti jednotlivých technologických zariadení na výrobu tepla, ako aj faktor primárnej energie podľa spotrebovaného paliva, pre stanovenie emisií CO2 pre jednotlivé energetické nosiče definuje prepočítavacie faktory.

Kľúčovou informáciou metodického usmernenia je vysvetlenie princípu započítavania energie získanej z obnoviteľných zdrojov, podľa čoho sa do celkovej dodanej energie zohľadní len energia získaná zo solárneho zariadenia pevne spojeného so stavbou. V iných prípadoch využitia obnoviteľných zdrojov sa získaná energia zohľadní až pri určovaní primárnej energie budovy, teda po zatriedení budovy do energetickej triedy. Aby však bolo možné vyhodnotiť aj pozitívny dopad aplikácie obnoviteľných zdrojov v hodnotenej budove, sú v usmernení pre tri kategórie budov zadefinované dodatočné minimálne požiadavky na hodnotu primárnej energie. Teda hodnotené rodinné domy vyhovujú aj v prípade, že na základe celkovej dodanej energie boli zaradené do energetickej triedy horšej ako trieda B, ale vyrátaná hodnota primárnej energie je nižšia alebo rovná hodnote 160 kWh/m2 podlahovej plochy za rok. V prípade bytových domov je to hodnota primárnej energie nižšia alebo rovná hodnote 126 kWh/m2 podlahovej plochy za rok a pre administratívne budovy je hraničná hodnota primárnej energie 240 kWh/m2 podlahovej plochy za rok [7].

Tab. 3  Porovnanie škál energetických tried pre ukazovateľ celkovej dodanej energie definovaných vo vyhláške č. 625/2006 a vyhláške č. 311/2009 [5][6].
certif_tab3.jpg
 

Doteraz bolo v rámci uskutočňovania energetickej certifikácie budov na Slovensku v informačnom systéme zaregistrovaných cez 17 500 vydaných energetických certifikátov.
 
 

certif_graf1.jpg

Graf 1  Prehľad doteraz vydaných energetických certifikátov na Slovensku podľa dosiahnutej energetickej triedy [Zdroj: www.inforeg.sk]


 

certif_graf2.jpg

Graf 2  Vývoj vydávania energetických certifikátov v rokoch 2009–2011 podľa jednotlivých krajov Slovenska [Zdroj: www.inforeg.sk]


 

Po troch rokoch vykonávania energetickej certifikácie na Slovensku je možné konštatovať, že energetický certifikát budovy je v očiach väčšiny investorov a majiteľov budov vnímaný len ako zákonná povinnosť spojená s ďalšími finančnými nákladmi v rámci projektovania či kolaudácie stavby. Hodnotenie energetickej hospodárnosti budovy musí byť v povedomí už projektantov budovy a jej technického zariadenia, ktorí by mali projektovať s cieľom dosiahnutia minimálnej požiadavky v rámci budúceho spracovávania energetického certifikátu.

V opačnom prípade sú navrhované opatrenia v rámci energetickej certifikácie stavby v procese kolaudácie len v polohe odporúčania a niekedy aj ťažko realizovateľné. Kľúčovým nedostatkom v tomto prípade je aj skutočnosť, že žiadny zákonný predpis neukladá povinnosť pre stavebníka navrhnuté opatrenia aj fyzicky zrealizovať [8].

Aby sa energetický certifikát stal relevantným a rešpektovaným dokumentom medzi všetkými zainteresovanými stranami, napr. na úrovni odborného posudku, je potrebné zaviesť hodnotenie kvality vypracovaných certifikátov a pravidlá pre nesenie zodpovednosti za nekvalitne vypracovaný posudok v tejto oblasti. Pre naplnenie tejto vízie je ale potrebné, aby boli certifikáty vypracovávané podľa jednotnej a jednoznačne zadefinovanej metodiky, aby boli údaje stanovené objektívne a vysoko odborne. V takom prípade je predpoklad, že energetický certifikát dá investorovi, majiteľovi, kupujúcemu či predávajúcemu skutočný obraz o stave objektu a jeho správania sa vo vzťahu k spotrebe energie počas prevádzky, a bude reálne ovplyvňovať aj trh s nehnuteľnosťami, tak ako to bolo plánované [8].

Zavedenie energetickej certifikácie budov v jednotlivých členských krajinách EÚ bolo jedným z nástrojov pre dosiahnutie vytýčeného cieľa „do roku 2020 znížiť spotrebu energie o 20 %“ definovaného v už spomínanom akčnom pláne EÚ pre energetickú účinnosť z roku 2006. Aj napriek všetkým prijatým opatreniam do konca roka 2009 však z odhadov EÚ vyplýva, že pri súčasnom trende aplikácie opatrení v jednotlivých členských krajinách je dosiahnutie cieľa ohrozené. Z tohto dôvodu bol v marci 2011 Komisiou EÚ schválený nový plán energetickej účinnosti, ktorý upresňuje ďalšie možnosti úspor hlavne v oblasti budov, dopravy a priemyslu. Stanovenie konkrétnych cieľov na národnej úrovní nechala v súčasnosti EÚ na jednotlivých členských štátoch, ktoré majú vypracovať národné programy energetickej účinnosti.

Úlohou EÚ bude podporovať štáty pri ich tvorbe a následne monitorovať realizáciu opatrení. Na základe získaných výsledkov bude do roku 2013 vyhodnotený ich dopad na dosiahnutie stanoveného 20 %-ného cieľa. V prípade neuspokojivého hodnotenia, budú na úrovni EÚ vypracované záväzné národné ciele na rok 2020, samozrejme so zohľadnením výkonnosti ekonomík jednotlivých štátov [9].
Ako už bolo uvedené, odvetvie s najväčším potenciálom úspor je sektor budov, v ktorom by sa mali spustiť procesy renovácie verejných a súkromných budov a zlepšenia energetickej účinnosti v nich používaných komponentov a zariadení. „Verejné orgány by mali byť vzorom pri adaptovaní svojich budov na vysoké úrovne energetickej hospodárnosti“ [10]. V budúcnosti by mali byť verejné orgány povinné každý rok zmodernizovať minimálne 3 % svojich budov, pričom zmodernizované budovy by sa mali dostať na úroveň najlepších 10 % v rámci stavebného fondu členského štátu.

 

certif_obr1.jpg

Obr. 1 Percentuálny podiel miest spotreby na spotrebe energie v budovách na bývanie [10]

V rámci prijatého balíka energetickej účinnosti s aspektom na sektor budov bola prepracovaná aj smernica o energetickej hospodárnosti budov. Výsledkom je nová smernica Európskeho parlamentu a rady pod číslom 2010/31/EÚ prijatá 19. mája 2010, ktorá má podporiť zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov v EÚ pri zohľadnení vonkajších klimatických a miestnych podmienok, ako aj požiadaviek na vnútorné prostredie a efektívnosť nákladov [11]. V porovnaní s prvou smernicou 2002/91/ES z roku 2002 obsahuje novo vydaná smernica tieto ďalšie požiadavky a odporúčania:

  • Pre nové budovy je potrebné analýzu uplatnenia alternatívnych systémov zdokumentovať pre účely overenia.
  • Zavádza pojem „budovy s takmer nulovou energiou“ čo charakterizuje budovy s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Takýto charakter musia mať od 31. decembra 2020 všetky  nové budovy, a po 31. decembri 2018 aj nové budovy, ktoré vlastní štát alebo v nich sídlia verejné orgány.
  • Vypracovanie národných plánov zameraných na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie – aj so stanovením číselného ukazovateľa využitia primárnej energie v kWh/m2 za rok.
  • Certifikácia rodinných domov môže vychádzať z hodnotenia inej reprezentatívnej budovy s podobnou architektúrou a veľkosťou a s podobnou skutočnou kvalitou energetickej hospodárnosti v prípade, ak túto podobnosť môže zaručiť odborník vydávajúci energetický certifikát.
  • Energetický certifikát musí byť vypracovaný a následne vystavený na nápadnom a pre verejnosť viditeľnom mieste v prípade, ak je viac ako 500 m2 úžitkovej plochy v budove využívaná verejnými orgánmi, prípadne je často navštevovaná verejnosťou. Od 9. júla 2015 bude táto hodnota znížená na 250 m2 podlahovej plochy.  
  • Zavedenie nezávislých systémov kontroly energetických certifikátov a správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov.

 

Príslušné zákony a právne predpisy v súvislosti s transpozíciou smernice musia členské štáty prijať najneskôr do 9. júla 2012. Jednotlivé ustanovenia smernice sa musia začať uplatňovať od 9. januára 2013 [11].

Prioritou a spoločným cieľom všetkých členských štátov EÚ musí byť v súčasnej dobe dosiahnutie vytýčeného cieľa 20 %-ných úspor. Preto je potrebné intenzívne úsilie implementovať nastolenú politiku do národných legislatív, vypracovať národné akčné plány a navrhovať opatrenia, ktoré prinesú trvalé a konkrétne výsledky.

Ing. Katarína Knížová, PhD., Ing. Martin Kováč, PhD.
Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, Ústav pozemného staviteľstva, Vysokoškolská 4, 042 00 Košice, katarina.knizova@tuke.sk, martin.kovac@tuke.sk

 

Recenzoval: doc. Ing. Danica Košičanová, PhD.

Tento príspevok vznikol pri riešení projektu VEGA 1/0748/11 „Teoretická a experimentálna analýza sústav techniky prostredia v súvislosti s ich mikrobiologickým znečistením pri efektívnom využití obnoviteľných zdrojov“.

LITERATÚRA:
[1]    Komisia Európskych spoločenstiev: ZELENÁ KNIHA o energetickej efektívnosti alebo ako dosiahnuť viac za menej prostriedkov, Brusel 2005. Dostupné na internete:  www.economy.gov.sk.
[2]    Komisia Európskych spoločenstiev: Akčný plan pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu, Brusel 2006. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2006:0545:FIN:...
[3]    Smernica č. 2002/91/ES Európskeho parlamentu a rady zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.
[4]    Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.
[5]    Vyhláška MVRR SR č. 625/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[6]    Vyhláška MVRR SR č. 311/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu.
[7]    Metodické usmernenie MVRR SR k uplatneniu vyhlášky ministerstva č. 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej  hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu. Dostupné na internete: http://www.build.gov.sk/mvrrsr/index.php?id=1&lang=sk&cat=299.
[8]    Energetická certifikácia budov Máme za sebou tri roky jej vykonávania – čo priniesli? Dostupné na internete: http://www.asb.sk/tzb/energie/energeticka-certifikacia-budov-mame-za-seb....
[9]    Komisia európskych spoločenstiev: Energetická účinnosť: zabezpečenie 20 % cieľa. Brusel 2008.Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/Result.do?T1=V5&T2=2008&T3=772&RechType=RECH_na....
[10]    Európska komisia: Plán energetickej účinnosti na rok 2011, Brusel 2011. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0109:FIN:....
[11] Smernica Európskeho parlamentu a rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2010:153:0013:0035:SK:PDF.