SYSTÉMY CZT A VÝROBA TEPLA V DOMOVÝCH KOTOLNIACH Z POHĽADU TEPLÁRENSKEJ LEGISLATÍVY

Predposledná novela zákona o tepelnej energetike (účinná od 1. mája 2014) sa niesla v snahe vniesť poriadok do práv a povinností dodávateľov tepla a najmä obmedziť nesystémovú výstavbu individuálnych zdrojov tepla spojených s odpájaním sa od centralizovaného zásobovania teplom (CZT). Po takmer dvoch rokoch je tak možné aspoň do určitej miery bilancovať.

 

Výroba, distribúcia a dodávka tepla je sieťovým odvetvím, tak ako elektroenergetika, plynárenstvo a vodné hospodárstvo, a preto spadá pod regulované činnosti v zmysle zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Individuálna výroba tepla v budove je v zákone o tepelnej energetike definovaná ako výroba tepla v centrálnom zdroji tepla v budove, v ktorej spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo ním poverená osoba rozpočítava množstvo vyrobeného tepla konečným spotrebiteľom a vlastníci bytov a nebytových priestorov neprenajali centrálny zdroj tepla inej osobe.

 

Takýto výrobca tepla, aj keď plní tú istú úlohu – zásobovanie obyvateľstva teplom, nie je podnikateľom v tepelnej energetike, a teda nevzťahuje sa na neho regulácia v zmysle zákona o regulácii v sieťových odvetviach (ani cenová, ani kvalitatívna), vrátane povinností vyplývajúcich z ďalšej legislatívy vzťahujúcej sa na dodávateľa - podnikateľa.

 

Novelou zákona o tepelnej energetike, účinnej od 1. 5. 2014, sa zákonodarca pokúsil odstrániť disproporciu v právach a najmä povinnostiach výrobcov tepla, ktorí teplo dodávajú v rámci podnikateľskej činnosti, spravidla prostredníctvom systémov CZT a výrobcami – vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytových domoch (zastúpených správcom, alebo spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov), ktorí teplo vyrábajú pre potreby jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Práve táto druhá skupina totiž pristupuje k odpojeniu sa od CZT a vybudovaniu vlastného zdroja tepla najčastejšie.

 

Aj preto zákonodarca sprísnil režim povoľovania výstavby nových zdrojov tepla, podriadil ho dvojstupňovej kontrole, a to jednak pred obcou v rámci správneho konania o vydanie záväzného stanoviska o súlade zámeru výstavby zdroja tepla s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike (ako dokumentu tvoriaceho záväznú časť územných plánov) a následne v rámci štandardného stavebného konania. Už pred prijatím novely platil totiž všeobecný úzus, že výstavba domových kotolní predstavuje zmenu účelu užívania dokončenej stavby (bytového domu) spojenú so zmenou spôsobu vykurovania a ako taká, vyžaduje stavebné povolenie.

 

Sprísnenie režimu povoľovania a výstavby nových zdrojov tepla sa pritom vzťahuje na také stavebné zámery, ktoré vedú k poklesu odberu tepla z účinného CZT, a tým je osobitný, zákonne preferovaný typ CZT, prostredníctvom ktorého sa dodáva teplo prevažne z domácich obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby elektriny a tepla alebo tepla z priemyselných procesov.

 

Vyššie zmienenému prvému stupňu povoľovania sa však vyhli zámery, pri ktorých sa plánuje výstavba zdroja tepla (alebo viacerých zdrojov v takej či onakej kombinácii) s inštalovaným výkonom do 100 kW. Napriek počiatočným sporom pri interpretácii novely v súvislosti s nepodnikateľskými zámermi výstavby zdrojov tepla, koncom roka 2014 ministerstvo hospodárstva definitívne prijalo záver, že aj takéto zámery podliehajú dvojstupňovému povoľovaniu, a to z dôvodu dopadov na cenu tepla pre zostávajúcich odberateľov v rozsahu rovnakom ako zámery podnikateľské. Účelom sprísneného režimu povoľovania totiž nie je tvorba prekážok výstavby lokálnych kotolní, ale požiadavka na komplexné posúdenie všetkých dopadov vyplývajúcich z výstavby nových zdrojov tepla (vplyv na životné prostredie, vplyv na cenu tepla pre konečných spotrebiteľov zásobovaných teplom z účinného CZT, možnosť využitia domácich obnoviteľných zdrojov energie, využitia vysokoúčinnej výroby elektriny a tepla a pod.).

 

Ochrana záujmov konečných spotrebiteľov tepla (t.j. vlastníkov individuálnych objektov spotreby tepla, vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch a pod.) si však vyžiadala aj odstránenie už spomenutej disproporcie v povinnostiach rôznych skupín výrobcov tepla, ktorá azda pričasto, nie však celkom oprávnene motivovala k výstavbe samostatnej domove kotolne. Preto novela zaviedla obdobné povinnosti pre prevádzkovateľov domových kotolní v režime nepodnikania, za všetky spomeniem povinnosť dodržiavať určený čas a určenú kvalitu tepla a teplej úžitkovej vody, zabezpečiť určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody priamo u konečného spotrebiteľa a tiež povinnosť rozpočítavať množstvo dodaného tepla a tepla v teplej úžitkovej vode podľa pravidiel rozpočítavania.

 

A práve na novú vyhlášku ministerstva hospodárstva, ktorou sa ustanovujú pravidlá rozpočítavania množstva dodaného tepla sa aktuálne upierajú zraky celej teplárenskej verejnosti. Materiál je už týždne v štádiu ukončeného medzirezortného pripomienkového konania bez poznania konečného znenia. Od tejto vyhlášky možno pritom očakávať dôslednejšiu špecifikáciu povinností výrobcov tepla v bytovej sfére, najmä však ustanovenie o povinnosti deklarovať konečným spotrebiteľom nielen palivové náklady domovej kotolne, ale aj príslušnú pomernú časť obstarávacích nákladov a nákladov na prevádzku kotolne, ktoré sa dnes nezriedka nevykazujú ako náklady výroby tepla, hoci ich koneční spotrebitelia hradia, ale z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu.

 

Precizovaním obsahu rozpočítavania nákladov na teplo na vykurovanie a ohrev teplej vody možno nepochybne prispieť k zvýšeniu informovanosti a ochrany konečných spotrebiteľov a konečne férovejšiemu porovnávaniu ceny tepla zo systémov CZT s „cenou“ tepla z domovej kotolne.

 

JUDr. Rastislav Hanulák, Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o.

Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, e-mail: rastislav.hanulak@clg.sk, office.ba@clg.sk

Podobné odporúčané články: