Po roku sa opäť blíži obdobie predkladania vyúčtovaní nákladov za dodávku tepla na ústredné kúrenie a prípravu teplej vody. S aplikovaním ustanovení vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 20. decembra 2005, ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla (ďalej len vyhláška) v praxi sa po prvýkrát stretli koneční spotrebitelia pri vyúčtovaní za rok 2006.

Mnohí koneční spotrebitelia poukazujú, a právom, že inštaláciou pomerových rozdeľovačov tepla (PRT) sa im zvýšili platby za dodané teplo oproti predchádzajúcim vyúčtovaniam, kedy im bola dodávka tepla rozpočítaná podľa podlahovej plochybytu. Takýto spôsob rozpočítavania môžeme pokladať za najkorektnejší pre všetkých vlastníkov – užívateľov bytov, ale len dovtedy, kým si nezačneme všímať plytvanie teplom. Rozúčtovanie podľa podlahovej plochy bytu nenúti konečného spotrebiteľa správať sa hospodárne, nakoľko nie je ekonomicky zainteresovaný na úsporách, čo v konečnom dôsledkueliminuje snahy znižovať energetickú náročnosť budovy ako celku. Merať spotrebu tepla u konečného spotrebiteľa, ako i jeho ekonomické zainteresovanie na úsporách je rovnako nevyhnutné, ako je meranie spotreby elektriny, plynu či vody.Meranie a rozpočítavanie tepla v bytoch sa však začalo realizovať omnoho skôr, ako nadobudla účinnosť vyhláška.Keďže v období pred vyhláškou nebol vypracovaný postup rozpočítavania nákladov za dodané teplo do bytového domu konečným spotrebiteľom podľa hodnôt z PRT, bytové družstvá, ako správcovia bytového fondu sa museli s týmto problémom vysporiadať. Jedným z riešení bolo odsúhlasenie postupu rozúčtovania na domovej schôdzi vlastníkov bytov.Tu vznikali situácie, kedy musel správca vykonávať toľko rôznych vyúčtovaní, koľko mal bytových domov s inštalovanými PRT. Zmena nastala nadobudnutím účinnosti vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Už pri jej tvorbe odborná verejnosť z oblasti regulácie, merania a rozpočítavania poukazovala na nedostatky v obsahu návrhu. Tieto sa v plnej miere prejavili vo vyúčtovaniach za rok 2006. Je pravdou, že schválením pomerov rozpočítavania vo vyhláške bola eliminovaná časť problematických vyúčtovaní, najmä takých, keď sa vlastníci na domovej schôdzi, aj napriek snahe správcu, dohodli naveľmi nekorektnom spôsobe rozpočítavania, čím vážne poškodzovali vlastníkov bytov so znevýhodnenou polohou miestnosti. Výstavba väčšiny bytových domov bola realizovaná v období, kedy teplo nebolo považované za tovar a výrobatepla bola výdatne dotovaná štátom. Preto sa v čase ich výstavby neuvažovalo s možnosťou individuálnej regulácie odberu tepla v bytoch s tým, že by v susedných priestoroch bola požadovaná rozdielna teplota. Z hľadiska šírenia tepla boli bytové domy realizované panelovými technológiami ako jeden spotrebič - jeden kompaktný celok. Teplo, ako forma energie sa v budove šíri nielen prostredníctvom vykurovacích telies, ale najmä výmenou cez stavebné konštrukcie (priečky oddeľujúce jednotlivé byty) s nízkym odporom prechodu tepla. Do rozpočítavania podľa súčasne platnej vyhlášky jetáto skutočnosť premietnutá nedostatočne a tak sú niektorým spotrebiteľom vyúčtované náklady za dodané teplo, ktoré vykurovacia sústava za žiadnych okolností nemôže v byte odovzdať. V iných bytoch zase extrémne nízke náklady nezodpovedajú skutočné dosahovanej tepelnej pohode. Pre tento jav sa zaužívalo pomenovanie „KRADNUTIE TEPLA“.Väčšina bytov s najvyššími a najnižšími platbami sa spravidla vyskytuje v susedstve a nad sebou. O tejto skutočnosti sa môžeme presvedčiť na konkrétnom príklade rozpočítania dodávky tepla za rok 2008 pre 13-podlažný bytový dom stavebnejsústavy P1,15.

Z uvedeného grafu č. 1 sú zrejmé nasledovné skutočnosti:

• najviac znevýhodnené a z toho plynúce najvyššie platby za (ne)dodané teplo sú v bytoch nad nevykurovanými nebytovými priestormi,

• správanie vlastníkov v byte podstatne ovplyvňuje spotrebu tepla v susediacich bytoch,

• nezdôvodniteľné rozdiely v platbách za tepelnú pohodu v porovnateľných bytoch (rozdiel až 771,868 €= 23 253,283 Sk),

• meranie tepla uskutočnené v byte, či už pomocou určeného meradla, alebo PRT na radiátoroch nie je meraním tepla dodaného do miestnosti v byte,

• platby za (ne)dodané teplo sú preto závislé predovšetkým od spôsobu ich vyhodnotenia - metodiky rozpočítania.

Pri vlastníkmi zvolenom 30 % pomere základnej zložky, vypočítané a vyúčtované náklady na vykurovanie bytov s nízkymi nameranými hodnotami spotreby sú nižšie, ako je skutočný vplyv týchto bytov na spoločnú spotrebu tepla v dome. V niektorých prípadoch nepokrývajú ani náklady na fixnú zložku z ceny tepla pripadajúcu na byt.

Vyhláška ÚRSO č. 358/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška ÚRSO č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla.

Dôležité ustanovenia

§ 7 Rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla:

• základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie,

• základná zložka sa rozpočítava konečným spotrebiteľom podľa podlahovej plochy bytu...,

• spotrebná zložka pre jedného konečného spotrebiteľa sa určí v pomere súčtu korigovaných indikovaných údajov pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla konečného spotrebiteľa k celkovému súčtu korigovaných indikovaných údajov v objekte rozpočítavania...

Pre rovnaký objekt rozpočítavania touto úpravou dochádza k zásadnej zmene vo výške platieb za teplo v bytoch s najvyššími, ale i najnižšími nameranými hodnotami PRT. Z uvedeného grafu č. 2 sú zrejmé nasledovné skutočnosti:

• podstatne pokleslo zaťaženie bytov so znevýhodnenou polohou miestnosti na platbách za teplo (z 922,852 na 740,557 čo predstavuje zníženie o 182,295 = 5491,82 Sk),

• podiel bytu s najnižšou platbou za dodané teplo vzrástol o 150,119 = 4522,48 Sk,

• rozdiel medzi najvyššou a najnižšou platbou sa znížil na 439,454 = 13238,99 Sk,

• platby za teplo aj v bytoch s najnižšími nameranými hodnotami pokrývajú náklady na fixnú zložku z ceny tepla pripadajúcu na byt,

• šetrenie teplom v bytoch je pre konečných spotrebiteľov z hľadiska ekonomickej zainteresovanosti i naďalej motivujúce.

Nedostatky vo vyhláške

Vyhláška v § 7 ods. 1) zakotvuje rozdelenie nákladov na základnú zložku, ktorá tvorí 60 % a spotrebnú zložku, ktorá tvorí 40 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Z predchádzajúceho grafu je zrejmé, že takto ustanovené rozdelenie na základnú zložku, ktorá sa rozpočíta konečným spotrebiteľom podľa podlahovej plochy a spotrebnú zložku,ktorá sa rozpočíta medzi konečných spotrebiteľov podľa indikovaných údajov PRT v značnej miere eliminuje nedostatky v pôvodnej vyhláške č. 630/2005 Z. z. Nedostatkom v tomto prípade je, že v § 7 nie sú znení, hodnoty pomerov, na ktorýchsa vlastníci môžu na domovej schôdzi dohodnúť. V zmysle ods. 10) uvedeného § 7 sa môžu podľa osobitného predpisu (zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) dohodnúť na čomkoľvek, teda nemusia akceptovaťpomer ustanovený v ods. 1). Na domovej schôdzi sa v zmysle § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. hlasuje podľa ods. 2): „(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinouzúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 5, § 8b ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.“ Z uvedeného vyplýva, že hlasovaním môže o spôsobe rozpočítavaniarozhodnúť nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov v bytovom dome. Môže nastať situácia, že vlastníci odhlasujú nevýhodný pomer základnej zložky ku spotrebnej, až do takej miery, že takmer všetko teplo dodané do bytového domu sarozdelí medzi vlastníkov bytov so znevýhodnenou polohou miestnosti (okrajové byty, byty nad nevykurovanými nebytovými priestormi a byty pod strechou). Len minimálne množstvo dodaného tepla sa rozdelí medzi konečných spotrebiteľov v „stredových“ bytoch. To platí, ak vlastníci odhlasujú pomer základnej zložky nižší ako 20 % z celkových nákladov.V extrémnom prípade sa môžu dohodnúť i na rozpočítavaní 100 % podľa indikovaných údajov PRT.

Ako sa takýto extrém prejaví v platbách (tabuľka č. 3).

Ak pozorne porovnáme údaje uvedené v tabuľke č. 1 a č. 2 s údajmi v tabuľke č. 3 zistíme, že podstatne sa zmenili náklady na jednotku spotreby (spotrebovaný dielik) PRT. Kým v prípade, keď základná zložka tvorila 30 % z celkových nákladovzaplatil konečný spotrebiteľ nejakú časť spoločných nákladov, i keď nedostatočnú, vzhľadom na tepelnú pohodu v byte, v prípade 0 % základnej zložke za vykúrený byt zaplatí minimálny náklad, v extrémnom prípade pri nulovom námere, platiť nebude vôbec. Navrhované koeficienty pre nepriaznivú polohu miestnosti v byte, uvedené v prílohe č. 2, vyhlášky úplne strácajú zmysel. V prípade veľmi nízkych nameraných hodnôt ovplyvnia platby v okrajových bytoch len minimálne, alebo vôbec nie.

Z uvedeného grafu č. 3 sú zrejmé nasledovné skutočnosti:

• zaťaženie bytov so znevýhodnenou polohou miestnosti na platbách za teplo podstatne vzrástlo až na hodnotu 1105,147€ = 33293,66 Sk

• prehĺbil sa rozdiel medzi najvyššou a najnižšou platbou na hodnotu 1104,281€ = 33267,57 Sk

• najnižšia platba za tepelnú pohodu predstavuje 0,866€ = 26,08 Sk

• byty s najnižšími platbami sa minimálne alebo vôbec nepodieľajú na fixných nákladoch z ceny tepla pripadajúcich na byt

Záver

Metodiku rozpočítania nákladov na vykurovanie opäť schvaľujú vlastníci bytov na domových schôdzach v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z. Bez znalosti problematiky, bez skúseností, bezodborných rád, ale len na základe svojho subjektívneho názoru. Ich rozhodnutie je pre správcu, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom záväzné, bez možnosti odmietnuť ho. Konečný spotrebiteľ, ktorý sa až z vyúčtovania dozvie,čo sa vlastne takýmto neodborným rozhodnutím väčšiny udialo, nemá možnosť domáhať sa opravného prostriedku súdnou cestou. Všetko sa udialo v zmysle platných právnych noriem a vykonávacích predpisov. Od novely vyhlášky sa právom očakávalo, že prinesie posun v smere k vyššej objektívnosti rozpočítania. Je v nej do určitej miery zakotvený posun k náprave predchádzajúcich nedostatkov. Žiaľ, ponechanie úplnej voľnosti v rozhodovaní o spôsobe rozúčtovania nákladovna dodané teplo vlastníkom eliminovalo snahu o korektnosť rozpočítavania. Skôr naopak. Otázka, aký by mal byť správnypomer medzi základnou a spotrebnou zložkou teda na odborných konferenciách rezonuje i dnes. Odborná verejnosť sa stále viac prikláňa k názoru, že ak má byť rozpočítavanie nákladov za dodané teplo dostatočne korektné, ale zároveň aj dostatočne motivujúce, pomer základnej zložky ku spotrebnej má byť odborne zdôvodniteľný a má zohľadňovať prestupy tepla cez stavebné konštrukcie. Do metodiky rozpočítania treba tiež zaviesť kontrolný mechanizmus, ktorý obmedzí negatívny vplyv zlých rozhodnutí tým, že v prípade nekorektných výsledkov uloží prehodnotiť spôsob rozpočítaniapri rešpektovaní skutočnosti, že ani byt s najvyššou spotrebou v dome nemôže po zavedení regulácie a merania spotrebovať viac tepla, ako pri nepretržitom odbere tepla pred jej zavedením, preto by nemal platiť viac. A naopak, byty s najnižšouspotrebou nemajú zaplatiť menej, ako zodpovedá skutočnému podielu na úspore bytového domu.

Podklady pre objekt rozpočítavania:

Graf č. 1

Poznámka: údaje v grafe sú v Sk, nakoľko vychádzame z vyúčtovania za rok 2008

Podklady pre objekt rozpočítavania: tabuľka č. 2

Graf č. 2

Podklady pre objekt rozpočítavania: tabuľka č. 3

Graf č. 3