ZÁKLADNÉ DISPOZIČNÉ A KONŠTRUKČNÉ POŽIADAVKY NA RIEŠENIE PRIESTORU KÚPEĽNE V BEZBARIÉROVOM BYTE

Navrhovanie bezbariérového riešenia zdravotechnických zariadení v bytoch určených pre ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je veľmi dôležitou súčasťou projektovania bytových domov. Osoby na vozíku majú najväčší problém s bezbariérovým presunom v kúpeľni a vo WC. Pre ľahšie pochopenie vozičkára si musíme uvedomiť akým spôsobom sa presúva z vozíka a na vozík. Presúva sa buď sám alebo s pomocou asistenta, preto by mal projektant pri návrhu veľkosti pôdorysnej plochy kúpeľne uvažovať aj s manipulačným priestorom pre ďalšiu osobu.

 

 bezbarier-1.jpg

Obr. 1  Manipulačná plocha je priestor v tvare kruhu s priemerom 1500 mm. Východiskom
na určenie tohto priemeru je základný rozmer potrebný na otočenie vozíka o 360˚

 

Nech ste v akomkoľvek byte, priestory kúpeľne a WC sú také stiesnené, že aj zdraví chodiaci ľudia majú problém sa v nich pohybovať. Už pri vstupe do kúpeľne zistíte, že prechádzate úzkymi 600 (700) mm dverami, ledva sa dostanete k vani alebo k umývadlu, nehovoriac o tom, že máte malý odkladací priestor na umiestnenie práčky, skriniek, police a pod. Projektanti často zabúdajú na to, že v bytoch sa pohybujú nielen mladí ľudia, ale aj seniori a ľudia, ktorí používajú pri chôdzi paličku alebo barle. Pritom stačí tak málo a riešenie je veľmi jednoduché. Stačí ak projektant o nejaké 2–3 m2 zmenší zbytočne veľkú obývaciu izbu a získa priestor na zväčšenie plochy kúpeľne, zároveň navrhne 800 mm šírku dverí do kúpeľne a WC a základný problém s bezbariérovým riešením bytu je odstránený. Spomínané opatrenia zabezpečia pohodlný presun vozičkára medzi miestnosťami. V ďalšej fáze treba mať na zreteli rozmiestnenie jednotlivých zariaďovacích predmetov. Skriňa nemôže byť taká vysoká, ako sme zvyknutí, poličky a iné odkladacie priestory musia byť umiestnené nižšie a pod. To znamená, že vzhľadom na potrebu nižšieho nábytku, musia byť pôdorysné rozmery miestnosti minimálne o jednu tretinu väčšie. Veľmi často sa v hygienických zariadeniach zabúda na správne umiestnenie rôznych prvkov ovládaných rukou, najmä vypínače, zásuvky, ističe, kľučky, držadlá, splachovače. Nevhodne býva riešený prístup k centrálnemu vypínaniu vody, elektriny, bytových vodomerov a pod. Použitie protišmykovej dlažby by malo byť samozrejmosťou.

 

   bezbarier-2.jpg

Obr. 2  Pôdorys kúpeľne s vaňou, WC a s možnosťou umiestnenia skrine a odkladacích políc.
Umiestnenie sprchovej batérie vedľa WC môže slúžiť ako bidet

 

Požiadavky, ktoré sú záväzné pre návrh bezbariérového zdravotechnického zariadenia sú stanovené vo Vyhláške Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V nasledujúcej časti sú zhrnuté základné požiadavky zo spomenutej vyhlášky, ktoré sú záväzné pre dispozičné a konštrukčné riešenie priestorov kúpeľní a WC v bezbariérových bytoch.

 

 bezbarier-3.jpg

Obr. 3  Pôdorys kúpeľne, v ktorej je sprchový kút aj sprchová batéria
pre WC a miesto pre skriňu a práčku

 

 

bezbarier-4.jpg 

Obr. 4  Pôdorys kúpeľne s vaňou, WC, práčkou
a s odkladacím priestorom na hygienické potreby

 

Zdravotechnické zariadenie

Pri pôdorysnom návrhu kúpeľne a WC je potrebné dodržať minimálny manipulačný priestor pre vozičkára, čo je kruh s priemerom 1500 mm, ktorý je potrebný na manévrovanie vozíka medzi stenami a medzi zariaďovacími predmetmi.

 

Samostatné WC, určené pre osobu na vozíku, musí mať najmenšie pôdorysné rozmery 1400 x 1800 mm, v novonavrhovanej budove 1600 x 1800 mm a musí mať umývadlo. Záchodová misa musí byť jednostranne osadená najmenej 270 mm od bočnej steny. Z druhej strany musí byť vedľa záchodovej misy 800 mm široká manipulačná plocha so zabezpečeným voľným príjazdom pre vozík. Je vhodné zabezpečiť takúto plochu po oboch stranách záchodovej misy. Výška hornej hrany záchodovej misy meraná od podlahy musí byť 500 mm. Po oboch stranách záchodovej misy musia byť sklopné opierky držadla vo vzájomnej vzdialenosti 600 mm a vo výške 780 mm nad podlahou.

 

Umývadlo pre osobu na vozíku musí mať hornú hranu osadenú vo výške 870 mm až 900 mm nad podlahou a musí mať pákovú vodovodnú batériu osadenú vo výške najviac 1200 mm nad podlahou. Vedľa umývadla musí byť osadené držadlo.

 

Vaňa pre osobu na vozíku musí mať najmenší rozmer 1600 mm x 700 mm. Jej horná hrana musí byť osadená vo výške 520 mm až 550 mm. Vaňu je vhodné predĺžiť o plochu 450 mm až 500 mm, ktorá je potrebná na presadnutie z vozíka. Páková vodovodná batéria musí byť umiestnená na pozdĺžnej strane vane. Vo výške 100 mm až 150 mm od hornej hrany vane musia byť umiestnené držadlá.

Sprchovací kút alebo sprchovací box pre osobu na vozíku musí mať pôdorysné rozmery najmenej 1400 mm x 1400 mm. Musí byť vybavený sklopným sedadlom umožňujúcim bočný alebo čelný prístup. Ručná sprcha s pákovým ovládaním a držadlá musia byť umiestnené v dosahu zo sedadla. Výškový rozdiel podlahy a dna sprchovacieho boxu alebo kúta môže byť najviac 20 mm. Na voľnej stene musí byť osadené zrkadlo a sklopná odkladacia plocha.

 

Dvere a okno vo vnútornom priestore

Dvere vo vnútornom priestore musia mať svetlú šírku najmenej 800 mm. Zámok dverí musí byť umiestnený vo výške najviac 1000 mm, kľučka alebo držadlo vo výške najviac 1100 mm. Dvere do hygienického zariadenia pre osobu na vozíku sa musia otvárať smerom von a musia byť umiestnené oproti manipulačnej ploche. Z vnútornej strany dverí musí byť umiestnené vodorovné držadlo. Zámok dverí musí byť odistiteľný aj z vonkajšej strany.

 

Okno v obytnej miestnosti musí byt otváracie. V žiadnom prípade nemôže byť v obytnej miestnosti výklopné okno, ktoré sa pri otváraní otáča okolo vodorovnej osi a po vyklopení zasahuje do miestnosti mimo okenného parapetu. Otvárací a ovládací mechanizmus okna musí byť vzdialený od podlahy najmenej 900 mm a najviac 1200 mm. Parapet v obytnej miestnosti určenej na užívanie osobou na vozíku nemôže byť vyššie ako 700 mm nad podlahou.

 

Slovo na záver

Dispozičné riešenie bytu musí zodpovedať manévrovacím možnostiam vozičkára a jeho bezpečnému presunu. Keďže nároky ľudí s postihnutím sú rôzne, je niekedy zložité zosúladiť umiestnenie jednotlivých predmetov v kúpeľni a vo WC a zároveň uspokojiť potreby handicapovaného na presun z vozíka do vane, do sprchy, na WC a späť. Najvhodnejšie riešenie pri návrhu bezbariérového priestoru je spojiť kúpeľňu a WC do jednej miestnosti, pričom treba zabezpečiť optimálne dosahové vzdialenosti osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Dispozične a konštrukčne správne navrhnutý priestor vo veľkej miere vplýva na samostatnosť osoby pohybujúcej sa na vozíku.

 

Ing. Alena Pernišová, PhD., STU Bratislava, Stavebná fakulta
e-mail: alena.pernisova@stuba.sk

 

Poďakovanie:

Príspevok vznikol s podporou projektu VEGA č. 1/0281/12.

 

Recenzoval:

Prof. Ing. Anton Puškár, PhD., STU Bratislava, Stavebná fakulta

 

Literatúra:

[1]        Vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z.

[2]        Filipiová, D.: Projektujeme bez bariér. Praha 2002

[3]        Stavby pre všetkých ľudí. Obytná budova. Magistrát Graz, Graz 1999

[4]        Pernišová, A.: Kúpeľňa bez bariér. Stavba 9/2007, Bratislava 2007